„Nevypaľujte si (do kože) nijaké znamenia! Ja som Pán!“ (Lv 19, 28)
autor: Mirosław Rucki
Pri čítaní Svätého písma narazíme na kategorický zákaz tetovania. Prečo? – Veď to všetci robia a nie je na tom nič zlé. Prečo nám to Boh zakazuje?
Odpoveď je jasná: Keď Boh-Zákonodarca zjavil svoju vôľu na vrchu Sinaj, vymenoval rôzne pohanské praktiky a zvyky, ktoré svojmu ľudu zakázal praktizovať. Spolu s tetovaním je vo veršoch Knihy Levitikus (19, 26 – 31) zakázaná mágia (veštenie a vykladanie), prostitúcia (smilstvo) a špiritizmus (vyvolávanie duchov). Kategorický zákaz týchto praktík sa zdôrazňuje niekoľkonásobným opakovaním výrazu: „Ja som Pán!“, čím sa chce zdôrazniť, že Boh je svätý a netoleruje praktiky spojené s pohanským uctievaním démonov. Proti démonickému kultu Boh kladie niečo iné: „Zachovávajte moje soboty a majte v úcte moju svätyňu! Ja som Pán!“ (Lv 19, 30).
Zákaz tetovania je teda jednoznačný. Je síce pravda, že hebrejské slovo ka’aka sa v Biblii inde nevyskytuje, ale židovskí exegéti hovoria celkom jednoznačne: „Ide o neodstrániteľné znamenia vykonané na tele pomocou ihly, ktoré zostanú viditeľné navždy“ (Raši: Komentár Wajikra 19, 28). Grécky preklad Starého zákona (Septuaginta), ktorý bol vyhotovený niekoľko storočí pred Kristom, používa výraz στικτ, ktorý pochádza od slova στιζώ (pichnúť). Takže niet nijakých pochýb o tom, že Boh hovorí o zákaze tetovania. Ja osobne som presvedčený, že sa to týka aj tzv. piercingu (prepichovania perí, jazyka, pupka a pod.). Myslím si, že tieto praktiky sa Bohu nepáčia.
Nie je to náhoda, že hneď vedľa zákazu tetovania je uvedený príkaz o svätyni. Svätý Pavol nám, posväteným Kristovou krvou, hovorí: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy“ (1 Kor 3, 16 – 17). Je zrejmé, že vypichovanie a vypaľovanie rôznych znamení na pokožku alebo piercing na rôznych častiach tela je poškodzovaním svojho tela, ktoré je Božím chrámom. Ide o porušenie prvého prikázania – najsvätejší Boh chce prebývať v nás a neželá si, aby sme ničili svoje telo, ktoré je jeho chrámom.
Kňaz Peter R. Scott píše: „Prikázanie ,nepoškodzovať svoje telo‘ sa v Písme uvádza spolu s ďalšími zakázanými praktikami, ako sú radenie sa s veštcami a čarodejníkmi, vykladanie snov, zneuctenie vlastnej dcéry nabádaním ju k prostitúcii. Ide teda o vzburu proti nadprirodzenému poriadku, pretože tetovanie charakterizuje postoj človeka, ktorý si nárokuje právo robiť si, čo sa mu zachce, a neuctieva svojho Spasiteľa... Je symbolom pohŕdania voči svätosti ľudského tela“ (The Angelus: Journal of Roman Catholic Tradition. Vol. XXXII, No. 2, February 2009). Katechizmus Katolíckej cirkvi jasne hovorí: „Dobré a čisté svedomie osvecuje úprimná viera. Lebo láska vychádza zároveň ,z čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery‘ (1 Tim 1, 5)“ (1794). Môžeme azda hovoriť o dobrom a čistom svedomí, keď znetvorujeme svoje telo, ktoré Boh stvoril s veľkou láskou a ktoré Kristus vykúpil svojou krvou?
Ježiš Kristus, pravý Boh, ktorý sa stal skutočným človekom, posvätil ľudské telo svojím vtelením. Nikdy nedovolil, aby sme na svoje telo tetovali akékoľvek znamenia a takto ho „ozdobovali“. Takisto nik z apoštolov neznetvoril svoje telo tetovaním. V Novom zákone sa o tetovaní a piercingu vôbec nehovorí, pretože bolo nemysliteľné, aby Kristov učeník vykonával tieto zakázané, pohanské praktiky. V tejto súvislosti môžeme chápať aj slová svätého Pavla: „Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista“ (1 Kor 11, 1).
Koho napodobňujeme, keď si na telo dávame neodstrániteľné tetovanie alebo keď si prepichujeme peru alebo pupok? Nerobia to vari „celebrity“, ktoré žijú nemravne a ktoré zmyselnosť vyzdvihujú nad lásku? Je to vec morálky, čistoty srdca a viery. Sú vari potetované „hviezdy“ z módnych časopisov a z televízie hodné napodobňovania? Svedčí ich tetovanie o mravnosti a o viere? Pochybujem o tom. Preto sa vám chcem prihovoriť slovami svätého Jána: „Milovaný, nenasleduj zlé, ale dobré. Kto robí dobre, je z Boha; kto robí zle, Boha nevidel“ (3 Jn 10).
Na záver uvediem dva príklady zo života. Mal som kamaráta, ktorý sa dal nahovoriť na tetovanie. Páčilo sa mu to niekoľko rokov, ale potom sa ho chcel tak veľmi zbaviť, že si popálil pokožku na ruke. Rozhodol sa, že bude mať radšej jazvu než tetovanie, za ktoré sa hanbil. A druhý príklad som počul od istého kňaza exorcistu. Chlapec, z ktorého vyháňali zlého ducha, mal na tele tetovanie (nešlo o satanistický symbol, iba o obyčajnú kresbu). Počas exorcizmu ho tetovanie pálilo ako oheň a chlapec by dal všetko za to, aby ho nemal. Preto si treba dobre zvážiť, či chceme mať celý život na pokožke neodstrániteľné znamenie a či nám nebude prekážať vo vzťahu s Bohom.
„Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás [Ježiš] našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji“ (2 Pt 3, 14). Takisto nepoškvrnených neodstrániteľnými symbolmi a znameniami, ktoré sme vedome a dobrovoľne umiestnili na svoje telo.