Rôzne druhy spontánnych potratov:
Na začiatok je nutné povedať, že existuje hneď niekoľko typov potratov, a že fyzické zotavenie závisí práve od typu, ktorý vás postihol.
Pri tzv. kompletnom potrate sa maternica sama úplne vyprázdni. Tento proces sprevádzajú kŕče v podbrušku (podobajú sa na pôrodné kontrakcie), bolesťa krvácanie. Dĺžka aj intenzita krvácania je individuálna, postupne by malo slabnúť, a nemalo by presiahnuť 7 dní.
Nekompletný potrat sprevádza takisto krvácanie, kŕče a otvorený krčok maternice. V maternici však môže ostať časť tkanív, ktoré sú produktom počatia – napríklad placenta či plodový vak.
Keďže tieto tkanivá môžu spôsobiť dlhotrvajúce krvácanie, zápal či infekciu, pri tomto type je nutný chirurgický zásah.
Zmeškaný (alebo nepovšimnutý) potrat nesprevádzajú žiadne príznaky. Plod v maternici jednoducho odumrie, a častokrát to odhalí až chýbajúci pulz dieťaťa(počas ultrazvuku).
Niekedy sa dokonca stáva, že oplodnené vajíčko sa v maternici uhniezdi, ale vtedy sa tehotenstvo zastaví a vývoj bábätka sa nikdy nezačne.
Uzdravenie matky dieťaťa
Viac na: www.slovenskypacient.sk/spontanny-potra…
Uzdravenie duše matky a dieťaťa
Mnohé matky nevedia, čo sa stane s dušou dieťaťa po spontánnom potrate, čiže po jeho smrti. Niektoré si myslia, že duša pôjde do Neba, iné si mysllia, že možno do Očistca, ale stáva sa, že niektoré ženy svoje dieťa automaticky zatratia, lebo si myslia, že keď dieťa nebolo pokrstené (vodou a liturgicky), takže pôjde do Pekla.
1. V prípade, že matka si myslí ako duša dieťaťa pôjde do Neba
- ešte aj v takej situácii existujú rôzne reakcie matiek na to, ako chcú uzdraviť svoj vzťah k nemu a jeho dušu.
a) niektoré matky, čo najskôr obetujú sv.omšu za dieťa, ako keby išlo o dospelého človeka, ktorý aj keď zomrel mučeníckou smrťou - čiže je isté, že je v Nebi - predsa táto obeta je potrebná za každého zosnulého v Pánovi.
Taktiež matka dá dieťaťu meno, ktoré sa spomenie v úmysly na sv.omši a pod týmto menom ho budú poznať všetci, ktorí sa budú k nemu modliť. Modliť sa ako sa modlia ľudia k dušiam v Nebi, čiže prosiť o orodovanie, ale aj zhovárať ako sa zhovárajú ľudia s človekom o všetkom, čo majú na srdci.
Krst dieťaťa - kedže sv.omša sa obetuje len za pokrstených (vodou, krvou, túžbou), veriaci účastní na sv.omši by mali túto liturgiu považovať zároveň za krst túžbou, ktorú prejavujú oni, aby duša dieťaťa bola prijatá do Cirkvi a do Neba.
b) iné matky si myslia, že keď jej dieťa sa nenarodilo a tak ani nemalo žiaden osobný hriech, takže ich dieťa je automaticky v Nebi. Prehliadajú skutočnosť, že to dieťa sa počalo s dedičným hriechom, ktorý je možný vymazať len krstom. Nedávajú mu ani meno, lebo nepovažujú za dôležité ho ním oslovovať a tak sa stáva, že dieťa nepomenujú a ani nedajú za neho obetovať sv.omšu.
V takom prípade to môžu za nich urobiť iní ľudia a to podobne ako keď vlastní rodičia nemajú záujem pokrstiť svoje dieťa.
2. V prípade, že matka si myslí ako duša dieťaťa je v Očistci
- tak ako sa obetuje sv.omša za duše v Očistci, rovnako treba obetovať sv.omšu aj za toto dieťa. Pomenovať ho, aby aj úmysel sv.omše bol konkrétne za človeka, ktorý má krstné meno a to bude znamením aj jeho krstu.
V takej situácii si treba uvedomiť, že táto obeta za dieťa je predovšetkým na to, aby duša dieťaťa bola zbavená dedičného hriechu a tak mohla vstúpiť do Neba, hľadiac tvárou v Tvár všemohúcemu Bohu. Neide tu prvorade o vyslobodenie duše z Očistca, pretože nie je isté, či je v Očistci. Len jeho matka si to myslí a je to len možnosť medzi Očistcom a Limbom.
3. V prípade, že matka si myslí ako duša pôjde do Pekla
- niektoré matky si myslia, že nepokrstené dieťa (vodou-liturgicky) pôjde automaticky do Pekla, v ktorom je miesto pre takéto deti a volajú ho Limbo.
Katechizmus Katolickej Cirkvi učí, že nepokrstené deti majú Nádej na večný život s Bohom. To znamená, že každé nepokrstené dieťa sa môže dostať do Neba, pokiaľ niekomu nebolo Bohom zjavené, že to dieťa už je v Pekle.
Keďže matka dieťaťa väčšinou nemá zjavenia a hlavne o svojom dieťati - kde sa nachádza po smrti - tak by bolo riskantné pre ňu, aby svoje dieťa automaticky zatratila. Matka v takom prípade musí dať svojmu dieťaťu príležitosť na spásu a to minimálne tým, že mu dá meno a obetuje za neho sv.omšu, čím ho zbaví dedičného hriechu.
Ak toto minimum neuskutoční jeho matka alebo otec, môžu tak urobiť ostatní členovia rodiny, či neznámi ľudia.
Boh zjavuje prostriedky na spásu nenarodených detí
29.12.1990
Patrícia de Menezes:
"Pýtala som sa nášho Pána ako je to s dávaním mien nenarodeným deťom, pretože sú ľudia, ktorí tvrdia, že duši samotnej sa nemôže dať meno. Iní hovoria, že osoba alebo duša nie je v embriu, ale náš Pán poukázal na sv.Písmo a podal dôkaz, že nebesia dávajú mená pred počatím.
Keď anjel prišiel k našej Pani, aby jej oznámil, že mocou Ducha Svätého počne a porodí syna a jeho meno bude Ježiš. Anjel nepovedal: "Ty si už počala a budeš nosiť svojho syna,..." Boh mal pripravené meno pre svojho Syna a dal toto meno Márii, skôr ako počala.
Viac tu: nenarodeni.webnode.sk/…/preco-dat-meno-…
Panna Mária odkazuje matke dieťaťa, aby mu dala meno a obetovala sv.omšu:
"Daj meno, ktoré si pre svoje dieťa vybrala. Mojej materinskej ochrane zver svoju túžbu zachrániť toto dieťa. Prines svoje dieťa pred všemohúceho Boha. Ponúkni mu svoju skrúšenosť. Zjednoť svoju materinskú túžbu s Božou túžbou a túžbou celej Cirkvi, aby všetky duše dosiahli spásu a šťastie v Nebi. Vykonaj túto obetu skrze svätú obetu omše."