Poludňajšie požehnanie na slávnosť Troch kráľov (AFP or licensors)
V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána na Slávnosť Zjavenia Pána 6. januára 2019. Predniesol ho na poludnie z okna Apoštolského paláca pred Svätopeterským námestím zaplneným 60 tisíc veriacimi.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešná slávnosť Zjavenia Pána je oslavou ukázania sa Ježiša, vyjadreného symbolom svetla. V prorockých textoch toto svetlo znamená prísľub: sľubuje sa svetlo. Izaiáš sa obracia na Jeruzalem týmito slovami: „Vstaň, zažiar, Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba vzišla nad tebou“ (60,1). Prorokova výzva – vstať lebo prichádza svetlo – sa môže zdať prekvapivá, pretože sa vzťahuje na obdobie po tvrdom exile a početných súženiach, ktoré zažil izraelský ľud.
Toto pozvanie dnes zaznieva aj nám, ktorí sme oslávili Ježišovo narodenie, a povzbudzuje nás k tomu, aby sme sa nechali zachytiť svetlom z Betlehema. Aj my sme pozvaní, aby sme nezostali stáť iba pri vonkajších znakoch tejto udalosti, ale aby nás podnietila znova vykročiť uprostred novosti života ako ľudia a ako veriaci.
Svetlo, ktoré ohlasoval prorok Izaiáš, je v Evanjeliu prítomné a dá sa s ním stretnúť. Ježiš, narodený v Betleheme, Dávidovom meste, prišiel, aby priniesol spásu tým, čo sú blízko i ďaleko: všetkým. Evanjelista Matúš ukazuje rôzne spôsoby, ako možno Krista stretnúť a reagovať na jeho prítomnosť. Napríklad, Herodes a jeruzalemskí zákonníci majú zatvrdnuté srdce, ktoré sa zdráha a odmieta navštíviť božské Dieťa. Jednou z možností je pred svetlom sa uzavrieť. Títo prestavujú tých, ktorí aj v našich časoch majú strach z príchodu Ježiša a uzatvárajú si srdce pred bratmi a sestrami v núdzi. Herodes sa bojí, že stratí moc; nejde mu o dobro ľudu, ale len o vlastný prospech. Zákonníci a predstavitelia ľudu sa zas boja preto, že nevedia hľadieť poza vlastné istoty, a tak nedokážu prijať novosť, ktorá je v Ježišovi.
Úplne odlišný je zážitok mudrcov (porov. Mt 2,1-12). Ako tí, čo prichádzajú z Východu, mudrci reprezentujú všetky národy, ktoré sú vzdialené od tradičnej židovskej viery. Napriek tomu sa nechávajú viesť hviezdou a vydávajú sa na dlhú a riskantnú cestu, len aby dosiahli cieľ a spoznali pravdu o Mesiášovi. Mudrci boli otvorení voči „novosti“, a práve im sa ukazuje tá najväčšia a najprekvapivejšia novosť v dejinách: Boh sa stal človekom. Mudrci sa klaňajú pred Ježišom a odovzdávajú mu symbolické dary: zlato, kadidlo a myrhu - lebo hľadanie Pána predpokladá nielen vytrvalosť na ceste hľadania, ale aj štedrosť srdca. Nakoniec sa vrátili „do svojej krajiny“ (v. 12), a Evanjelium hovorí, že sa vrátili „inou cestou“.
Bratia a sestry, zakaždým, keď sa nejaký muž alebo žena stretne s Ježišom, ich cesta sa zmení, vracajú sa do života zmenení, vracajú sa obnovení, vracajú sa „inou cestou“. Vrátili sa „do svojej krajiny“, nesúc si vo svojom vnútri tajomstvo toho pokorného a chudobného Kráľa. Môžeme si predstaviť, že všetkým vyrozprávali, čo zažili: spása ponúknutá Bohom v Kristovi je pre všetkých ľudí, blízkych i vzdialených. Nie je možné „zmocniť sa“ onoho Dieťaťa: je darom pre všetkých.
Aj my sa stíšme v našich srdciach a nechajme sa ožiariť Ježišovým svetlom, ktoré pochádza z Betlehema. Nedovoľme, aby nám strach uzavrel srdce, ale majme odvahu otvoriť sa tomuto svetlu, ktoré je mierne a diskrétne. A potom tak ako mudrci aj my zakúsime „nesmiernu radosť“ (v. 10), ktorú si nebudeme môcť nechať iba pre seba. Na tejto ceste nech nás podporuje Panna Mária, hviezda privádzajúca nás k Ježišovi, a Matka, ktorá ukazuje Ježiša mudrcom a všetkým čo k nej prichádzajú.
Comentarios