Asia Bibi nemôže odísť z Pakistanu

Možno nastáva čas, keď úlohu ochrancu pred moslimským extrémizmom musia prebrať iné krajiny.

Hoci sa v posledný októbrový deň zdalo, že Asia Bibi bude slobodná, vyzerá to tak, že desaťtisícové násilné protesty v pakistanských uliciach situáciu zvrátili. K dobrému koncu nebolo ďaleko, podľa jednej zo správ bola Asia najprv po rozsudku premiestnená do ženskej väznice v meste Multan a odtiaľ na pakistanskú leteckú základňu Noor Khan, odkiaľ mala byť prepravená do Holandska.

Radikáli však masovými nepokojmi dianie zmenili. Zakladateľ islamistickej strany Tehreek-i-Labaik, ktorá organizovala protesty, vyhlásil fatwu na troch sudcov Najvyššieho súdu, ktorí Asiu Bibi oslobodili, žiada ich smrť a vyzval na zosadenie novej pakistanskej vlády. Tá sa po počiatočnom odpore a zatýkaní niekoľkých demonštrantov nakoniec rozhodla ustúpiť a pristúpila na dohodu.

Asia musí podľa nej zostať na území Pakistanu (zaradili ju na tzv. Exit Control List) a jej oslobodzujúci rozsudok sa ešte preskúma, ako to vo svojom odvolaní žiadalpakistanský náboženský sudca Mohammed Salim (ten istý, ktorý ju v roku 2009 obžaloval). Aby pakistanská vláda utlmila protesty, umožnila aj vznik petície proti oslobodzujúcemu rozsudku Najvyššieho súdu.

Hoci pakistanská vláda deklarovala, že život Asiinej rodiny nie je v ohrození, jej manžel Ashiq Masih vyjadril veľké obavy o bezpečnosť a potvrdil, že sa musia skrývať a neustále meniť svoju polohu. Britskú premiérku požiadal o poskytnutie ochrany, o pomoc požiadal aj Kanadu a USA. Masih pritom v polovici októbra pricestoval z Británie, aby pomohol Asii z krajiny odísť. Asiin právny zástupca Saif Mulook už začiatkom novembra z obavy o svoj život odletel z Pakistanu do Veľkej Británie a kritizoval dohodu pakistanskej vlády s islamistami.

Samotná Veľká Británia, kam sa uchýlil manžel Asie Bibi a ktorá má ako bývalá koloniálna veľmoc k záležitostiam Pakistanu blízko, sa však zatiaľ správa veľmi rezervovane. Najhlavnejším dôvodom je podľa všetkého početná pakistanská komunita žijúca v Británii. Podľa sčítania z roku 2011 tu žije 1,175 milióna príslušníkov pakistanskej menšiny (od 2001 ich počet narástol o viac než 400-tisíc), pričom 91,5 percenta ich je moslimov. Britské ministerstvo vnútra sa priamo k udeleniu azylu pre Asiu Bibi najprv nechcelo vyjadriť, vyslovilo len uspokojenie nad uistením pakistanských úradov, že sa o bezpečnosť rodiny Asie Bibi postarajú.

Británia sa uspokojila s tým, že nie je bezpečným útočiskom

Wilson Chowdhry, predseda Britsko-pakistanskej kresťanskej asociácie, ktorý sa angažuje v pomoci pre Asiu Bibi, koncom minulého týždňa vyjadril pre viacero médií sklamanie z konania britskej vlády. Pre Huffington Post povedal, že dve krajiny ponúkli azyl pre Asiu Bibi, no Veľká Británia medzi ne nepatrila. „Bolo mi povedané, že britská vláda sa obáva, že jej príchod do krajiny by spôsobil bezpečnostné problémy a nepokoje medzi istou časťou spoločnosti a predstavoval by aj bezpečnostné riziko pre britské ambasády v zahraničí, ktoré by sa mohli stať terčom islamistických teroristov.“

Pre The Telegraph Chowdhry potom doplnil, že je hanbou, že sa tak správa krajina s takou slávnou minulosťou pomoci utečencom a žiadateľov o azyl, ako je Veľká Británia. „Pripadá mi to tak, že Británia sa stala krajinou, ktorá nie je bezpečná pre tých, ktorí sú lynčovaní pre obvinenie z blasfémie. Veľmi dobre si uvedomujeme prítomnosť extrémistov v tejto krajine.“

Po mnohých verejných petíciách na obranu Asie Bibi, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch a do ktorých sa zapojili státisíce ľudí po celom svete, vznikajú ďalšie iniciatívy aj dnes. Na udelenie azylu pre Asiu Bibi vyzvalo vo verejnom liste viacero predstaviteľov britskej spoločnosti, medzi ktorými sú niekoľkí poslanci Dolnej snemovne a viacerí moslimovia, medzi nimi aj traja imámovia. Vyjadrili presvedčenie, že Asiu Bibi v Británii privíta väčšina spoločnosti, a „ak by sa objavili neznášanlivé okrajové protesty, bude potrebné im rázne čeliť, no nie sa im poddávať“.

Na udelenie azylu pre pakistanskú kresťanku včera vyzvali britskú vládu v otvorenom liste aj siedmi poprední predstavitelia škótskych cirkví. Napísali, že sú „zdesení“, že sa tak doteraz nestalo. „Hoci je dnes Asia Bibi údajne so svojou rodinou, potrebuje 24-hodinovú ochranu, pretože strana Tehreek-e-Labbaik volá po jej obesení a z Pakistanu poznáme viacero prípadov, keď boli ľudia obvinení z blasfémie mimosúdne zavraždení. Nebezpečenstvo pre ňu a jej podporovateľov je reálne.“

Britské ministerstvo spravodlivosti sa však cez diplomata Simona McDonalda v utorok vyjadrilo, že bude radšej vyjednávať o podpore tretej krajiny, ktorá by pre Asiu Bibi mohla ponúknuť lepšiu ochranu. (McDonald: „Ak je cieľom ochrana života a nejaká iná krajina môže poskytnúť bezpečnejšie útočisko, prečo by Spojené kráľovstvo nemohlo byť otvorené pre spoluprácu s takouto krajinou?“)

Pred Putinom neustúpili, islam bude možno iný prípad Viacero publicistov však potom kladie otázku, ako veľmi sa zmenila Veľká Británia, ktorá bývala známym útočiskom pre nespravodlivo prenasledovaných z celého sveta. Vždy predsa musela ustáť nepriazeň tej moci, pred ktorou azylanti utekali, a dokázala to.

Poskytla útočisko napr. Borisovi Berezovskému pred Putinom, Salmanovi Rushdiemu pre Iránom, ale aj Malale Yousafzai pred pakistanským Talibanom. Ak sa v obave pred nepokojmi moslimskej komunity dnes už neodhodlá zaistiť bezpečnosť pre Asiu Bibi, ktorej príbeh upútal pozornosť ľudí celého sveta a ktorá do Spojeného kráľovstva chcela sama ujsť, do istej miery sa vzdáva obrany slobody vo svete, v ktorom práve moslimský extrémizmus patrí medzi najvážnejšie hrozby.

Ak Briti postoj nezmenia, bude to smutné vykročenie k samostatnosti, ktorá ich čaká po brexite. Súčasne aj apel na ostatné krajiny Západu, aby úlohu Británie vedeli prebrať, vrátane strednej Európy, ktorá nemá problém s vlastnou moslimskou komunitou.