Ctihodná Sandra Sabattini: budúca patrónka snúbencov a mládeže?
27. februára 2019 Ivanka Paúrová 1464 Views 0 Comments
Nebola mystička ani rehoľníčka. Je dievčaťom pastoračnej služby, ktorá mala rada jahodovú zmrzlinu. Jej proces blahorečenia aktuálne prebieha.
Kto bola Sandra Sabattini a prečo stojí za to spoznať ju?
Čo môžeme povedať o tejto svätej dievčine? Milovala prechádzky po brehu mora a jahodovú zmrzlinu. Bola to skvelá športovkyňa, od detstva hrala futbal s bratom a priateľmi a správala sa ako bežná teenagerka, plná života, energická, s úsmevom, obklopená vždy milujúcou rodinou a priateľmi.
Narodila sa 19. augusta 1961 v náboženskej rodine, ktorej členovia mali opravdivú vieru v Boha a dokázali argumentovať skutočne talianskym temperamentom. Giuseppe, otec rodiny, bol bankár. Agnese, matka rodiny sa starala o dom a deti. Sandra – trochu hlúpo, ale aj s veľkou nežnosťou – nazývala ju „lady utierka“.
Jej strýko je otec Giuseppe Bonini – prvý duchovný sprievodca Sandry a jej mladšieho brata Raffaela. Keď je Giuseppe presunutý z Misamo do Rimini, rodina Sabattini sa presťahuje s ním.
„Neďaleko od novej farnosti, v Principe Amadeo, je veľa víl a nádherných domčekov, ale aj chudoba – ekonomická i morálna. Neďaleké more priťahuje davy. V lete tu je množstvo turistov a celoročne bezdomovci, chudobní ľudia, závislí na drogách, ľudia zo sociálnej spodiny „- opisuje Massimo Bettetini v biografii Sandry Sabattiniovej „Príbeh svätej snúbenice.“ Toto prostredie malo vychovávať citlivosť budúcej Božej služobnice, ktorá nikdy neostala ľahostajnou k ťažkej situácii chudobných – hmotne i duchovne.
Sandra vždy žila blízko Bohu. Žiadna okázalosť z jej strany však. Jednoduchá viera a modlitbový život bolo pre ňu prirodzené prostredie. Keď šesťročná dievčina išla do prázdninového tábora, hrala sa rovnako intenzívne, ako sa modlila Korunku. Držala bábiku v jednej ruke a v druhej ruženec.
Po jej smrti sa našiel denník. Začala ho písať tajne, niekoľko mesiacov po Prvom svätom prijímaní. „Päť hrubých zväzkov, ktoré odhaľujú mimoriadny duchovný život, kde hľadanie Ježiša znamená slúžiť bratom.“
Veľký vplyv na duchovný život Sandry mal otec Oreste Benzi, známy v Taliansku ako „kňaz bezdomovcov, bývalých prostitútok a drogovo závislých.“ Sandra sa s ním stretla, keď mala dvanásť rokov. Jej strýko pozval otca Oresta, aby kázal mládeži.
Keď ho Sandra počúvala, cítila sa akoby počula o Ježišovi prvýkrát.
Bol to okamih zlomu – naozaj začala vidieť Majstra v každom človeku: na párty, na diskotéke na pláži, v bezdomovcoch alebo v priateľoch z dvora. Predovšetkým ho začala rozpoznávať v Eucharistii. So správnym ohňom, ktorý sa napája ohňom Ducha Svätého, neostala iba pri teologických úvahách. Bolo to jej skutočné obrátenie.
Čoskoro potom odišla do Formačného tábora spoločenstva Jána XXIII. ktoré založil Otec Oreste. Spoločenstvo zhromažďuje mládež, ktorá, povzbudená kňazom, vychádza na pomoc najchudobnejším. „Zdieľať život posledných s poslednými, spájať vlastný život s ich životmi,“ píše zakladateľ Spoločenstva.
Sandra si s vierou uvedomila všetky tieto slová. Bola aktívna v práci pre chudobných a nikdy sa nevzdala modlitby.
Pýtala sa desiatky otázok o svojej ceste, pýtala sa, ako sa najlepšie rozvinie a kde môže slúžiť Bohu. Snažila sa ísť na misie do Afriky. Pravdepodobne by to urobila, ak by rodičia a duchovný vodca nechceli, aby najskôr dokončila štúdium. Po dlhých modlitbách a s podporou duchovného vodcu sa rozhodla pre lekársku fakultu Univerzity v Bologni. Tam, počas karnevalu stretla svojho budúceho snúbenca Guida.
Keď sa všetko v jej živote zdalo byť správne nastavené, zrazu vo veku dvadsaťtri rokov zomiera pri autonehode. Otec Oreste okamžite podal žiadosť o jej blahorečenie.
V marci 2018 podpísal pápež František dekrét o hrdinských činoch. Svedectvo jej príhovoru je zverejnené. Ide o príbeh Stefana Vitaliho, uzdraveného z rakoviny
hrubého čreva na jej príhovor. Viac o zázračnom uzdravení TU.
Sandra bola vyhlásená za ctihodnú nie kvôli mystickým zážitkom alebo veľkým hrdinským činom, ale kvôli jej vernosti modlitbe a službe ľuďom, s ktorými sa stretla. Je veľkou patrónkou povolaní a tiež vzorom svätosti, ktorý sa realizoval v každej situácii, a to aj v najjednoduchších udalostiach.
„Dnešnú nedeľu som strávila v Grottarossa, kde boli ľudia s mozgovou obrnou. Nakoniec sa cítim šťastná a pokojná, moja duša je naplnená mierom, čo som túžila dosiahnuť. Mám len strach z testu z matematiky. Prosím, Pane, ak ho nedokážem vypočítať sama, daj mi vieru a nádej, aby som to dokázala s Tebou.“
Zdroj: www.riminiduepuntozero.it, Aleteia.pl, Aleteia.org, Obrázok: Comunitá Papa Giovanni XXIII.
Comments