Generálna audiencia: Nedá sa milovať len pokým sa to človeku hodí

Počas katechézy Svätého Otca (Vatican Media )

V stredu 24. októbra, keď sa synodálni otcovia venovali spracovávaniu svojich návrhov na vylepšenie návrhu textu záverečného dokumentu, sa Svätý Otec stretol s veriacimi pri generálnej audiencii. V katechéze sa zameral na šieste prikázanie Desatora a zdôraznil, že manželská vernosť je ovocím ľudskej zrelosti vo vzťahu, ktorý sa opiera o Božiu milosť.

Jozef Bartkovjak SJ – Vatikán

Na Vatikánske námestie dnes prišli aj vyše dve stovky slovenských pútnikov: farníci z Domaniže, Milošovej, z Farnosti sv. Gorazda v Topoľčanoch, pedagógovia umeleckých škôl z Košíc a pracovníci Arcibiskupského úradu v Bratislave.

Božie prikázanie „Nescudzoložíš“ predstavil pápež František v katechéze ako výzvu k vernosti: „Nedá sa milovať len pokým sa to človeku hodí, láska sa prejavuje práve za hranicou vlastného osohu, keď sa daruje všetko bez výhrady“. Citoval Katechizmus, že „láska chce byť definitívna, nemôže trvať iba do nového rozhodnutia“ (č. 1646).

Človek potrebuje byť milovaný bezpodmienečne

„Vernosť je charakteristikou slobodného, zrelého a zodpovedného ľudského vzťahu. Aj priateľ je autentickým, ak ním zostáva v ktoromkoľvek prípade, inak nie je priateľom,“uviedol pápež František. Kristus „zjavuje autentickú lásku“, je „verným Priateľom“. Platí to aj vtedy, keď pochybíme, zdôraznil pápež s vysvetlením: „Človek potrebuje byť milovaný bezpodmienečne, a komu sa nedostane tohto prijatia, nosí v sebe určitú neúplnosť, často bez toho, aby si to uvedomoval. Ľudské srdce sa snaží zaplniť toto prázdno náhradkami, uspokojujúc sa s kompromismi a priemernosťami, ktoré sú len chabým odtieňom lásky. Rizikom je nazývať láskou predčasné a nezrelé vzťahy, s ilúziou, že človek nájde životné svetlo v niečom, čo v najlepšom prípade je len jeho odleskom. Takto dochádza k preceňovaniu napríklad fyzickej príťažlivosti, ktorá sama osebe je darom Božím, ale je zacielená na pripravenie cesty k autentickému a vernému vzťahu s človekom.“

Sv. Ján Pavol II. a jeho teológia tela

Svätý Otec v tejto súvislosti pripomenul katechézy sv. Jána Pavla II. o teológii tela: človek „sa musí s vytrvalosťou a s dôslednosťou naučiť, aký význam má ľudské telo“. „Je povolaný k plnej a zrelej spontánnosti vo vzťahoch“, ktorá „je postupným ovocím rozlišovania podnetov vlastného srdca“.

Pápež František pripomenul, že povolanie k manželskému životu si žiada primerané rozlišovanie ohľadom kvality vzťahu a istý čas zasnúbenia na jeho overenie. Snúbenci musia podľa jeho slov „dozrieť k istote, že v ich vzťahu je Božia ruka, ktorá ich predchádza a sprevádza“. Toto im potom dovolí sľúbiť si vernosť na celý život, vysvetlil Svätý Otec:

„Nemôžu si sľúbiť vernosť v šťastí i v nešťastí, v zdraví i v chorobe a milovať sa a ctiť po všetky dni ich života len na základe dobre vôle alebo nádeje, že to bude fungovať. Potrebujú mať základ na pevnej pôde vernej Božej lásky.“

Na zrelý vstup do manželstva sa preto podľa pápeža Františka treba pripravovať dlhšiu dobu formou „katechumenátu“.