Už viac-krat som počul svedectvá ľudí, ktorí sa obrátili od ateizmu k teizmu, nevery k viere a tak keď kedysi boli neveriaci v duchovné bytosti (Boh, anjeli...), tak za istých okolností sa obrátili a uverili v život duchovný.
Toto obrátenie však predchádzalo stretnutie s veriacimi ľuďmi a to rôznych vierovyznaní,takže niektorí ľudia sa obrátili k vierovyznaniu katolíckej Cirkvi, ale iní k iným vierovyznaniam a to práve preto, lebo ich stretnutia boli práve s veriacimi týchto náboženstiev alebo kresťanských spoločenstiev, či dokonca siekt. Niektorí ostali ešte v spomínaných spoločenstvách, ale sú aj takí, ktorí postupne sa dostali až do lona katolíckej Cirkvi.
Keď vezmeme do úvahy tento proces obratenia a cesty do spoločenstva katolíckej Cirkvi, musíme vidieť, že niektorým sa podarilo vstupiť do katolickeho spoločenstva kvôli veriacim ľuďom zo spoločenstva iného vierovyznania. Niekto by povedal, že to "vďaka inovercom" alebo že "Boh si použil inovercov" na to, aby spomínaní obrátenci sa postupne dostali do katolickej cirkvi.
Tu vidíme cestu do KC a zároveň, prečo niektorí ľudia ako aj pápež František sa zmieňuje o iných náboženských spoločenstvách ako o prostriedkoch do Kristovho spoločenstva, aj keď paradoxne sú v istých prípadoch aj prekážkou.
Ináč povedané, tieto prekážky nie sú zábranou pred vstupom do spoločenstva Kristovho, ale prostriedkom a skúškou ako vstupiť do KC očistený od nedokonalej predstavy o spoločenstve s Bohom.
Preto pápež píše: "Pluralizmus a rozličnosť náboženstva, farby, pohlavia, rasy a jazyka, sú múdrou Božou vôľou, s ktorou Boh stvoril ľudí. Táto Božia múdrosť je pôvodom, z ktorého pochádza právo na slobodu viery a na slobodu byť odlišnými."
V kontexte pápež hovorí hlavne o slobode, ktorú človek dostal od Boha a aj keď sa človek rozhodne ináč ako by chcel Boh, predsa tieto rôzne rozhodnutia Boh akceptuje s túžbou, aby sa človek zmenil dobrovoľne presvedčený a nie z donútenia.
Na prvý dojem sa z vytrhnutého textu môže zdáť, že pápež považuje za Božiu múdrosť, keď si ľudia vyberú iné náboženstvo alebo v ňom zotrvávajú, avšak to je len zdanie, pretože pápež hovorí o Božej múdrosti, s ktorou stvoril človeka a dal mu slobodnú vôľu: "Táto Božia múdrosť je pôvodom, z ktorého pochádza právo na slobodu viery a na slobodu byť odlišnými."
Predtým hovorí síce o tom ako existujú rôzne náboženstvá, rasy, jazyky... a spomína aj "múdru Božiu vôľu" ako keby dával do súvisu, že tieto odlišnosti sú Božou vôľou, ale nemôže to byť tak, pretože pokračuje a dopĺňa ako "múdrosť Božej vôle" bola pri stvorení človeka (ľudí"): ..."s ktorou Boh stvoril ľudí."
Okrem toho, ako by papež mohol považovať rozhodnutie sa pre iné náboženstvo za "múdrosť Božej vôle", ked spomenul nie len "rozličnosť náboženstva", ale aj "rozličnosť "rasy, jazyka, pohlavia..." ?!
Veď to by Boh musel stvoriť ľudí už s rozličnou vierou (náboženstvo), rasy (farba pleti), jazyky (dorozumievacie jazyky). Pohlavie stvoril Boh u ľudí rozličné (mužske a ženské), ale to ostatné bolo len jednotné: farba pleti, jazyk, náboženstvo.
Alebo sám pápež by musel vzťahovať rozlišnosť rasy, pohlavia, naboženstva, jazykov... už na počiatok stvorenstva.
Z toho dôvodu treba uvažovať nad slovami pápeža v kontexte a nevytrhávať len jednu časť, aby sme správne pochopili, čo nám chcel povedať jednak o rozličností, ale aj o slobode, ktorú nám Boh dal a múdrosti, aká je vo vzťahu k človeku.
Comments