Francúzska bojovníčka za slobodu a národná hrdinka Jana z Arku vdýchla vieru a oduševnenie do radov francúzskych vojakov bojujúcich proti Angličanom v tzv. storočnej vojne (1337-1453).
Sv. Jana z Arku, v histórii známa aj pod menom Johanka alebo Panna Orleánska, bola mladou dievčinou výnimočnou svojím odhodlaním a nezlomnou vierou v Boha.
Hlasy svätých jej údajne zvestovali, aby vykonala tri úlohy – dodať slabému francúzskemu následníkovi trónu odvahu, dať ho pomazať za kráľa a oslobodiť z moci Angličanov obliehané mesto Orléans.
Dosiahla obdivuhodné víťazstvá, zomrela však krutou smrťou, upálením za kacírstvo a bosoráctvo.
Narodila sa 6. januára 1412 vo francúzskej dedinke Domrémy v chudobnej rodine zbožných roľníkov. V období jej dospievania už zúrila nezmyselná storočná vojna medzi Francúzskom a Anglickom a zároveň prebiehal boj o kráľovskú korunu. Anglický kráľ Henrich VI. si nárokoval francúzske územie a vtedajší francúzsky kráľ Karol VI. bol slabý, samopašný a nemravný panovník, ktorý svoj ľud okrádal enormne vysokými daňami. Mladá Jana žila jednoduchým vidieckym životom, pásla ovce a pomáhala na poli, až pokým nezačala slýchať "Božie hlasy", ktoré ju vyzývali k splneniu dôležitého poslania.
"Archanjel Michael a mučenice sv. Katarína a sv. Margaréta so mnou opakovane hovorili a nabádali ma, aby som sa nebála bojovať, aby som zachránila Francúzsko", prehlásila vraj ako šestnásťročná. Čoskoro požiadala o audienciu u francúzskeho korunného princa Karola, ktorý napokon súhlasil, aby sa postavila do čela francúzskej armády. Jana dostala vlastný vojenský oddiel, s ktorým v máji 1429 pomohla oslobodiť obliehaný Orléans a Angličanov porazila aj v ďalších významných bitkách. Vďaka svojej rozhodnosti, statočnosti, prínosu viery a oduševnenia do radov rytierov spasila Francúzsko.
Jej zásluhou a za jej osobnej prítomnosti bol Karol dňa 17. júla 1429 v Remeši (Reims) korunovaný za kráľa Karola VII.
Panna Orleánska sa už počas svojho života stala slávnou a uctievanou národnou hrdinkou.
V bitke pri Compiégne 24. mája 1430 ju však zradili a odovzdali Angličanom. Tí ju postavili pred zdĺhavý inkvizičný súd, na základe ktorého bola neprávom obvinená z kacírstva a čarodejníctva. Novokorunovaný kráľ bol nepravdivo informovaný a zaneprázdnený vojenskými záležitosťami a tak sa nestaral o Janinu nevinu a záchranu.
Jej krátky život ukončila 30. mája 1431 vo veku 19 rokov smrť upálením zaživa vo francúzskom mestečku Rouen.
Katolícka cirkev Janu z Arku nakoniec rehabilitovala, v roku 1909 ju vyhlásila za blahoslavenú a v roku 1920 za svätú. Život nezlomnej mladej ženy, odhodlanej ísť do boja za rodnú krajinu, zaujal mnohých umelcov svetového mena a jej hrdinstvo zvečnili vo svojich slávnych dielach. Medzi inými tak urobil Friedrich Schiller v dráme Die Jungfrau von Orleans (Panna Orleánska, 1801) alebo Peter Iľjič Čajkovský v opere rovnakého názvu. Na striebornom plátne ožila vo viacerých filmoch, napríklad v snímke režiséra Luca Bessona Jeanne d'Arc (Posol: Príbeh Johanky z Arku, 1999) alebo v oceňovanej televíznej dráme Joan of Arc (Jana z Arku, 1999).Zdieľať