Humanae Vitae - encyklika pápeža sv. Pavla VI. o odovzdávaní ľudského života
Odkaz národného kongresu pri 50. výročí encykliky sv. Pavla VI. Humanae Vitae v dňoch 23. – 24. novembra 2018 v Ríme s názvom „Krása plodnosti a starostlivosť o ňu v tajomstve odovzdávania ľudského života“ zhrnul jeho účastník páter Ján Ďačok SJ, odborník na bioetiku, ktorý prednáša na Pápežskej univerzite Gregoriana a je teológom Apoštolskej penitenciárie.
Prof. Ján Ďačok zhŕňa hlavné odkazy kongresu (12 min.)
„Krása plodnosti a starostlivosť o ňu v tajomstve odovzdávania ľudského života. 50. výročie Encykliky Humanae Vitae pápeža Pavla VI.“ Pod vyššie uvedeným názvom sa v dňoch 23. a 24. novembra t.r. na Katolíckej univerzite Božského Srdca v Ríme uskutočnil národný kongres, ktorý zorganizovalo Centrum pre štúdium a výskum prirodzeného regulovania plodnosti tejto univerzity, v spolupráci s Národnou kanceláriou pre pastoráciu rodiny Talianskej biskupskej konferencie a s Kanceláriou pre pastoráciu rodiny Rímskej diecézy. Zúčastnilo sa ho asi 200 účastníkov z celého Talianska i zo zahraničia, predovšetkým inštruktori Billingsovej metódy prirodzenej regulácie plodnosti.
Kongres predstavil aktuálnosť encykliky Humanae Vitae svätého Pavla VI. aj po polstoročí a možnosti jej širšej aplikácie v podmienkach súčasnej spoločnosti. Prednesené témy kongresu možno zhrnúť od troch oblastí: 1. teologicko-antropologická, 2. medicínsko-preventívna a 3. pastoračná.
1. Teologicko-antropologická oblasť
Kongres poukázal na biblický pôvod človeka ako na bytosť chcenú Bohom Stvoriteľom, ako spolupracovníka a partnera. Pán Boh stvoril človeka ako sexuálnu bytosť v podobe muža a ženy, dal im dar plodnosti a požehnal ich. Požehnať v biblickom zmysle slova znamená želať plodnosť a prejaviť vďačnosť za ňu pozýva k pokľaknutiu pred Pánom, ako prameňom každej múdrosti a štedrosti. Plodnosť patrí predovšetkým k manželstvu a k rodine, kde sa rozvíja osobná a opravdivá láska medzi mužom a ženou a kde sa dvaja stávajú jedným telom. V kresťanskom manželstve všetko patrí k sviatosti, samozrejme aj telesné a sexuálne prejavy lásky, pričom každý pohlavný styk má byť vyjadrením vzájomnej lásky a má byť otvorený pre prípadný nový život. Tieto dva významy a ich neoddeliteľnú jednotu silne zdôrazňuje encyklika Humanae Vitae. Z jednoty dvoch manželov sa rodí iná bytosť – dieťa. Každá ľudská bytosť je povolaná byť vo vzťahu s iným, pričom v manželstve sa to realizuje v plnej miere, čo by sa dalo vyjadriť aj takto: „Ja som tvoja, ty si môj. – Ja som tvoj, ty si moja“.
Muž a žena sú pozvaní k vzájomnénu dialógu, pretože eros (príťažlivá láska) a logos(slovo) sú mysliteľné iba spolu. Tam, kde sa oddelia, ľudský vzťah odumiera. Láska a slovo sú v neustálom napätí, čo patrí k životu. Celý život je však skúška a má sa prežívať zodpovedne, ale život sa nesmie vystaviť skúške. Platí ho hlavne pre dnešných mladých, z ktorých mnohí chcú najprv skúšať a vyskúšať a až potom prípadne žiť vo zväzku. Taký postoj však vedie k sklamaniu a k zraneniam.
Okrem toho, človek má poznávať všetko, čo Boh stvoril. Alebo, inými slovami, je povolaný robiť vedu a pomenovávať veci a javy. Teda študovať a poznávať aj plodnosť a využívať ju na oslavu Stvoriteľa, pre vzájomné dobro manželov a ich detí.
2. Medicínsko-preventívna oblasť
V tejto časti sa hovorilo o tzv. demografickej zime, čo znamená nízky počet detí, ktoré sa rodia v Taliansku za ostatné roky. Napr. v roku 2017 sa ich narodilo okolo 458 000, čo je veľmi málo a nestačí to pokryť demografické požiadavky krajiny. Kým okolo roku 1861 bola priemerná dĺžka života 34 rokov, teraz je okolo 80 rokov. V 70-tych rokoch minulého storočia bola vysoká detská úmrtnosť, avšak na dve deti pripadali dvaja rodičia a tri osoby vo vyššom veku (starí rodičia). V roku 2018 na jedno dieťa pripadajú dvaja rodičia, traja-štyria starí rodičia a niekedy aj dvaja prastarí rodičia, čo poukazuje na veľké finančné náklady takejto spoločnosti. Keďže detí je málo, treba ich chrániť, a to predovšetkým aj očkovaním.
Opakovane sa zdôraznila potreba očkovania pretože existuje vysoké riziko pre nezaočkované detí a mladých. Napr. v Taliansku sa tento rok vyskytlo 5017 prípadov osýpok, pričom v 13 prípadoch došlo k úmrtiu. Je to dôsledok toho, že v tejto krajine sú desiatky tisícov mladých, ktorí neboli zaočkovaní.
Poukázalo sa aj na to, že od prijatia potratového zákona v Taliansku (1978) a od 80-tych rokov 20. storočia sa počet potratov zvýšil desaťnásobne. Okrem toho, pri metódach umelého oplodnenia úspešnosť je veľmi nízka a v roku 2018 vykazovala 13,8% pôrodov na jeden cyklus umelého oplodnenia.
Z viacerých pohľadov sa podčiarklo, že prirodzené metódy plodnosti nie sú antikoncepciou, ale vedeckými a platnými metódami poznania a uvedomenia si vlastnej plodnosti. Sú metódou budúcnosti a pre každý manželský pár môžu byť účinnou pomocou i liekom. Prirodzené metódy umožňujú spoznať najvhodnejší čas pre počatie alebo oddialiť obdobie pre prípadné počatie ďalšieho dietaťa, a tak chrániť zdravie ženy a matky. Určiť vrchol cyklu – teda čas, kedy dochádza k uvoľneniu ženského vajíčka – to je dar Božej Prozreteľnosti, daný ľuďom. Billingsova prirodzená metóda tomu napomáha rozpoznaním osobitného hlienu, ktorý sa uvoľňuje z krčka maternice a iných sprievodných príznakov. Inštrukcie o Billingsovej prirodzenej metóde sú preložené do asi sto jazykov. Potvrdenie o ich vedeckej účinnosti prišlo ešte v roku 1995 z Indie a číny, kde sa táto metóda použila na predĺženie obdobia medzi tehotenstvami.
Prirodzené metódy plodnosti sú prostriedkami kultúrneho zápasu proti antikoncepcii, proti „plánovanému rodičovstvu“ a proti mentalite „dieťa za každú cenu“. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie prirodzené metódy plodnosti majú veľmi vysokú účinnosť – 98-99%. Prirodzené metódy si však vyžadujú úzku spoluprácu manželskej dvojice, v ktorej aktívnu úlohu zohráva nielen žena, ale aj manžel. V tomto zmysle slova plodnosť je dar, ktorý sa zveruje manželskému páru. Od manželov sa však vyžaduje životný štýl, ktorý zabezpečuje osobitné darovanie sa. Podľa skúsenosti Centra pre štúdium a výskum prirodzeného regulovania plodnosti na Gemelli v Ríme, existuje 36% pravdepodobnosť počatia na vrchole menštruačného cyklu a 88% sledovaných dvojíc dokázalo počať po sledovaní šiestich menštruačných cyklov. Na druhej strane, prirodzené metódy môžu prispieť k zmene klinického prístupu v jednotlivých prípadoch.
3. Pastoračná oblasť
V tomto okruhu sa zdôraznilo, že plodnosť treba poznať, chrániť a nechať postupne dozrievať. To sú základné piliere chápania sexuality a prípravy na zodpovedné rodičovstvo. Pavol VI. bol predstavený ako pápež služby životu. Postsynodálna exhortácia pápeža Františka Amoris laetitia (2016) ani najmenej neprotirečí duchu encykliky Humanae Vitae, ale je jej pokračovaním s rešpektovním tých istých princípov. Poukázalo sa aj na to, že kresťanskému chápaniu sexuality a manželstva radikálne protirečí ideológia rodu (gender). Tá bola prirovnaná k jedu, ktorý oslabuje a uspáva spoločnosť.
Je veľmi povzbudivé, že v Taliansku sa poskytuje rozvinutá forma poradenstva v oblasti prirodzených metód v 16 regiónoch. Tieto centrá vznikli v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia a predstavujú miesta formácie o prirodzených metódach, a tým aj o pravde o ľudskej sexualite, o manželstve a o rodine. Vzhľadom na vek mladých ľudí, informácie o prirodzených metódach treba poskytnúť čím skôr. Pre snúbencov je to už zvyčajne neskoro... Pastoračné ponuky v oblasti sexuálnej formácie majú byť príťažlivé a otvorené.
Záverom možno povedať nasledovné: Kongres poukázal na to, že hlas pápeža Pavla VI. v Encyklike Humanae Vitae bol prorocký a pravdivý. Ako v každej oblasti kresťanského života, aj v delikátnej otázke odovzdávania a prijímania ľudského života, kresťania sú pozvaní, aby kráčali proti ideologickým prúdom. Každý ľudský život je mimoriadne vzácny, lebo pochádza od Boha Stvoriteľa, ktorý má s ním osobitné plány. Aj Billingsova metóda prirodzenej regulácie plodnosti môže výrazne prispieť k poznaniu krásy ľudskej plodnosti a k úprimnému úžasu voči Stvoriteľovi, ktorý vložil do ľudského tela múdre a obdivuhodné zákonitosti.
Pre Vatikánsky rozhlas pripravil P. Ján Ďačok SJ
Comments