Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná Monika podstúpila operáciu, ktorá zachránila jej dieťatko.
— Foto: Archív MZ
HRABIČOV 11. novembra - Dieťa je obrovským požehnaním a tým najkrajším darom, aký človek môže od života dostať. Monika so svojim snúbencom si to každý deň uvedomujú a na ich vytúžené bábätko sa spoločne veľmi tešili. Tehotenstvo prebiehalo bez akýchkoľvek komplikácii. Monike pomaličky rástlo bruško a jej drobček sa vyvíjal presne tak, ako mal. Prvé týždne si budúca mamička užívala a tešila sa z každého spoločne prežitého dňa. Potrebné vyšetrenia poctivo absolvovala a všetko sa zdalo byť v poriadku. Spokojná budúca mamička tak nemala dôvod na obavy. Tento pocit sa však zmenil pri bežnej kontrole, kde krvné testy odhalili problém. V ten deň sa začal boj o život nenarodeného synčeka, ktorému odhalili rázštep chrbtice.
Monika si so svojím snúbencom vypočuli ten najbolestivejší a najhorší verdikt. Lekár im odporučil prerušiť tehotenstvo, keďže existovala veľká pravdepodobnosť, že sa ich synček nenarodí zdravý. Budúcich rodičov táto ťažká životná skúška ešte viac scelila a rozhodli sa bojovať. Hľadali možnosti, ako svoje vytúžené dieťatko zachrániť. Podarilo sa! Vďaka trom slovenským lekárom sa dostali za hranice našej krajiny, kde chlapček podstúpil operáciu v brušku svojej mamičky. Tento príbeh má rozprávkový koniec. Po náročných týždňoch sa Monika stala mamičkou krásneho a zdravého chlapca. Zlaté a čarovné ruky švajčiarskych špecialistov zachránili jej bábätko.
Monika a jej synček mali obrovské šťastie, že sa ich cesty stretli s tými správnymi ľuďmi. Hovoriť o tak ťažkých chvíľach je ťažké pre každú matku. Ona sa však rozhodla a veľmi otvorene zaspomínala na najťažšie obdobie svojho života. „Veľmi rada by som týmto článkom dodala odvahu a nádej rodinám s podobným osudom. Pre nás to bola dlhá cesta a obrovský boj, ale pri pohľade na nášho synčeka vieme, že to všetko stálo za to,“ s obrovskou láskou v srdci povedala Dobrým novinám tá najšťastnejšia mamička Monika.
Kedy lekári prišli na to, že s vaším bábätkom nie je niečo v poriadku?
Že niečo nie je v poriadku sme sa dozvedeli v šestnástom týždni tehotenstva, bola som na klasickej poradni u svojej gynekologičky keď mi oznámila, že mi vyšli zlé krvné testy, tkzv. tripple testy. Vyšlo mi vysoké riziko na možný výskyt vrodenej vývojovej vady, teda na rázštep nervovej trubice. Lekárka mi povedala, že tieto testy sa zvyknú mýliť, aj keď mi vyšlo vysoké riziko, až 1:2 . Ale aj tak nás musela poslať na vyšetrenie genetiky, aby nám to potvrdili alebo vyvrátili. S priateľom sme to najprv nebrali vážne, keďže sme v 13. týždni tehotenstva absolvovali 3D sono, kde nám všetky možné vady vyvrátili. A tak sme len rutinne absolvovali vyšetrenie genetiky. Žiaľ, tu mi z krvi opätovne vyšlo vysoké riziko 1:2. A tak sme znovu museli absolvovať podrobné morfologické 3D sono plodu v Martine, kde sa nám žiaľ potvrdilo poškodenie, to som už bola v 20. týždni tehotenstva.
O akú diagnózu konkrétne išlo a s akým riešením prišli lekári?
Na 3D sone v Martine nám lekár oznámil, že nášmu synčekovi našiel rázštep na chrbátiku. Síce ho hľadal veľmi dlho, sono trvalo naozaj pridlho, ale nakoniec ho našiel. Rázštep bol zatiaľ len veľmi maličký, sotva viditeľný, no prognózy lekára boli jasné. S poľutovaním nám začal vysvetľovať všetky problémy spojené s týmto ochorením. Vraj, aj keď je rázštep teraz malý, tak do konca tehotenstva sa bude už len zväčšovať a detičky s týmto poškodením nemajú žiadne šance na plnohodnotný život. Pri tejto vade býva poškodená motorika, deti sú odkázané na invalidný vozík, nevedia samé ovládať močový mechúr ani stolicu, teda potrebujú doživotnú opateru. Skoro všetky tieto detičky majú po narodení aj hydrocefalus, zväčšovanie hlavičky, kedy sa miecha z chrbtice hromadí v hlavičke. Lekár nám odporučil prerušenie tehotenstva.
Pamätáte si ešte na pocit, ktorý ste prežívali po oznámení diagnózy?
Naše pocity boli hrozné, naozaj to neprajem zažiť nikomu. Celý čas, ako mi lekár krúžil sondou po bruchu a oznamoval tie hrozné veci, som mala pohľad upretý na monitore a sledovala som tváričku svojho synčeka. V mysli mi prebiehalo množstvo myšlienok. Ako je to možné? Prečo práve my? Však som brala všetky potrebné vitamíny, dokonca ani nikto z nás v rodine nemá žiadne vážne ochorenie. Pre nás so snúbencom to bolo najťažšie obdobie v našich životoch. Akoby svetlo na konci tunela zhaslo, pretože pre nás bolo to dieťa skutočne vytúžené. Celé dni, kým sme sa rozhodovali čo spravíme, sme len plakali a chodili sme úplne bez duše.
V ktorom mesiaci tehotenstva sa to všetko odohralo? Mali lekári aj predtým nejaké podozrenia na možné problémy alebo bola vaša gravidita bezproblémová?
Naše tehotenstvo prebiehalo od začiatku úplne bezproblémovo. Ani vo sne by nám nenapadlo, že by sme mohli mať nejaké vážne problémy. Chodila som na poradne a zakaždým som z nich odchádzala plná elánu, nadšenia a nedočkavosti, kedy už svoje dieťatko budem držať v náručí. Všetko sa zmenilo až v tom 16 týždni tehotenstva, kedy prišli výsledky z tých tripple testov. Do vtedy nebol ani najmenší náznak toho, že by niečo nemalo byť v poriadku.
Ako ste postupovali ďalej? Viem, že nakoniec ste odcestovali za špecialistami do zahraničia. Čo všetko sa odohralo tam a aké vyšetrenia ste museli podstúpiť?
Po oznámení diagnózy nášho synčeka nás všetci lekári odporúčali na prerušenie tehotenstva. Dokonca sme sami nad tým aj uvažovali, keďže nám nikto neponúkol iné alternatívy... No nakoniec sme sa rozhodli ešte počkať, nemôžeme predsa prísť o naše dieťa len zato, že nám to povie pár lekárov. Snúbenec bol v tomto optimistickejší a stále hľadal na internete všetky dostupné informácie o poškodení, ktoré má náš syn. Za pár dní sme mali skutočne to poškodenie preštudované do poslednej bodky. Ako sme tak študovali, natrafili sme na tím odborníkov, ktorí sa tomuto ochoreniu venujú a ponúkajú alternatívy. Vôbec sme nezaváhali a hneď sme sa ich rozhodli kontaktovať. Podarilo sa nám dovolať im až na tretí deň. Hneď nás prijali s otvorenou náručou a pozvali nás k nim na vyšetrenie.
Robili mi podrobné sono, kde zistili, že malinký na tom vôbec nie je zle. Ponúkli nám dve alternatívy, buď nám budú synčeka operovať po narodení, ale vtedy bude vysoká šanca že bude potrebovať invalidný vozík alebo podstúpime operáciu v Zürichu vo Švajčiarsku, kým je dieťa v bruchu, kde sú omnoho vyššie šance na to, že malý bude chodiť, bude ovládať moč aj stolicu. V tedy nám to pripadalo ako sci-fi, no nakoniec sme sa rozhodli postúpiť operáciu nášho synčeka ešte v mojom bruchu. Rozhodli sme sa dať mu šancu.
Ani nie o dva týždne na to sme už cestovali do Zürichu. Tam mi robili všetky možné vyšetrenia ako sono, magnetickú rezonanciu, odbery krvi a podobne. Všetky výsledky ukázali, že sme vhodní kandidáti na operáciu, pretože poškodenie je malé. Následne sme absolvovali konzultáciu so špecialistom, ktorý ma mal operovať. Vysvetľoval nám všetky možné komplikácie operácie, ale aj výhody operácie pre nášho syna. Potom ma hospitalizovali na víkend a operácia prebehla v pondelok 30. 7. 2018.
Mnohí budúci rodičia o takýchto možnostiach netušia. Čomu alebo komu vďačíte za túto možnosť?
Za túto možnosť jednoznačne vďačíme špecialistom z Bratislavy. Menovite pánovi doktoroviHornovi, pánovi doktorovi Lindákovi a pánovi doktorovi Drábovi. Keby nám vtedy v stave najväčšieho zúfalstva nezodvihli telefón a neubezpečili nás, že malý na tom vôbec nie je zle, pravdepodobne by sme sa rozhodli inak a náš synček by tu už nemusel byť. Oni nám ponúkli možnosť operácie vo Švajčiarsku a oni za nás vybavovali všetky papiere s tým spojené. Jediné, čo sme urobili my, bolo to, že sme sa do Zürichu museli dopraviť, inak všetko ostatné vrátane komunikácie s nemocnicou vo Švajčiarsku zabezpečili oni.
Ďalšia skutočnosť, ktorá by mohla niekoho odradiť, sú aj financie. Je to naozaj tak finančne náročné? Môžu pomôcť aj slovenské poisťovne alebo si človek prepláca všetko sám?
Samozrejme, obavy o financie sme mali aj my, myslím, že to je úplne normálne pretože celkové náklady na operáciu sú viac ako 130-tisíc frankov. V prvom momente nám napadlo, že takéto niečo si určite nemôžeme dovoliť. No, chvalabohu, všetky náklady prepláca zdravotná poisťovňa, čo nás veľmi milo prekvapilo. Jediné naše náklady boli na cestu a na stravu v čase, keď som bola ubytovaná v ubytovni blízko nemocnice, kde som dva týždne po operácii čakala do pôrodu, keďže späť na Slovensko ma z bezpečnostných dôvodov pustiť nechceli. Takže tie náklady neboli ničím hrozným oproti tomu, čo preplácala, chvalabohu, poisťovňa. Bez pomoci poisťovne by sme si to určite nemohli dovoliť.
Vaše bábätko je už na svete. Na záver nám teda prezraďte, ako sa obaja máte a ako zvládate prvé spoločné dni?
Áno, náš malý poklad je tu už s nami. Veľmi si spoločné chvíle užívame a veľmi sa z malého tešíme a o to viac, že je v poriadku. Krásne hýbe nôžkami, doslova kope a všetko mu funguje tak, ako má. Dokonca aj lekári v Zürichu nám pri prepúšťaní malého z nemocnice povedali, že je na tom neskutočne dobre a že s ním môžeme zaobchádzať ako so zdravým dieťaťom. A my si to veľmi vážime.
Špecialisti v Zürichu majú neskutočne zlaté ruky, že dokážu vykonať takúto operáciu a výsledky tej operácie sú tak nesmierne úžasné. Sme veľmi radi, že sme sa pre túto operáciu rozhodli a zachránili tak naše dieťatko. Ja som bola dokopy zoperovaná piata Slovenka, momentálne leží v Zürichu ešte jedna mamička zo Slovenska, ona je šiesta. Veľmi rada by som týmto článkom dodala odvahu a nádej rodinám s podobným osudom. Pre nás to bola dlhá cesta a obrovský boj, ale pri pohľade na nášho synčeka vieme, že to všetko stálo za to.
Commentaires