o.Ziolkovský o celibáte: Muž má 5 rokov na to, aby zistil, či záväzok celibátu unesie alebo nie.

Bratislava 11. septembra 2018 (HSP/Foto: TASR- Jakub Kotian)

Výkonný sekretár Konferencia biskupov Slovenska Anton Ziolkovský prináša niekoľko poznámok na zamyslenie v súvislosti s diskusiou o celibáte a jeho porušovaní

“Každý klerik latinského obradu pred diakonskou vysviackou, kedy sa zaväzuje definitívne a celoživotne k celibátu, dobre vie, čo prijíma,” poznamenáva Ziolkovský v úvode svojho príspevku na Facebooku.

“Aj preto žije muž päť rokov v kňazskom seminári a vstupuje do neho vo vedomí, že ako rímskokatolícky kňaz bude mať záväzok celibátu, aby počas tohto obdobia sám zistil, či tento záväzok unesie alebo nie. A keď má akékoľvek otázky alebo problémy, v každom ročníku je ustanovený kňaz, spirituál, s ktorým kandidát kňazstva môže všetky ťažkosti riešiť. Čiže to nefunguje tak, že nikto vám o tom nič nepovie a neviete, do čoho idete,” vysvetľuje.

Ziolkovský uznáva, že “nikto presne nevie, akým skúškam bude čeliť v budúcnosti a na všetky životné situácie sa určite nedá pripraviť”, ale podotýka, že tak je to pri každej záväznej životnej voľbe, ako je napríklad manželský sľub. Po zhodnotení vlastných schopností človek dospeje k úsudku, či tento záväzok zvládne a verejne ho bude deklarovať.

V súvislosti s celibátom sa hovorí, že sa nemôže zrušiť, aby sa nedelili cirkevné majetky. Ziolkovský to odpovedá jediným argumentom: každý kňaz aj v celibáte aj ženatý sa stáva správcom cirkevného majetku, nie jeho vlastníkom, takže mimo osobného majetku jednoducho nemá čo deliť.

Protiargumentom nie je porušovanie celibátu, rovnako ako nevera nie je argumentom proti manželstvu, tvrdí Ziolkovský. Ale pripúšťa, že niekedy sa stane, že človek zíde z cesty.

“Prijať celoživotný záväzok neznamená, že automaticky nikdy nezlyháme. Stať sa môže všeličo. Dôležité však je, že som si tohto záväzku vedomý, robím všetko, aby som ho zachoval. Spolieham sa pritom nielen na seba, ale najmä na Boha. A ak zlyhám, vždy môžem a mám pristúpiť ku sviatosti zmierenia a tak obnoviť cestu, na ktorú som nastúpil,” ukončuje a povzbudzuje Ziolkovský.