Imrich Gazda hovorí, že "Celibát v Rímskokatolíckej cirkvi (RKC) je otázkou vnútorných predpisov, nie viery. Zmeny sú možné, aj keď momentálne nie sú témou dňa."
Postoj.sk
Ďalej konkretizuje: "... v Rímskokatolíckej cirkvi sa objavujú ženatí kňazi. Už pápež Pius XII. v roku 1951 umožnil, aby evanjelickí či anglikánski kňazi po konverzii na katolicizmus mohli prijať kňazskú vysviacku napriek tomu, že boli ženatí.
Takže napríklad v takom anglickom Plymothe pôsobí kňaz Ian Hellyer, ktorý má s manželkou Margarete desať detí."
Prečo Imrich Gazda sa mýli v otázke celibátu, keď si myslí, že nie je otázkou viery?
Predovšetkým preto, lebo nejakým nedopatrením spája RKC s ostatnými pridruženými katolíckymi cirkvami, čo konkrétne v prípade celibátu sa nemôže. Existuje veľa dôvodov a jednotlivých oblastí v cirkevných záležitostiach, ktoré právom spájame pridružené cirkvi s RKC, ale čo sa týka celibátu je potrebné odlišovať vieru a desciplínu medzi katolíckymi cirkvami.
Totižto viera RKC vždy ostáva neporušená v otázke celibátu, aj keď sa zdá, že v histórii Cirkvi sa menila. Imrich G. Práve na to poukazuje, keď sa odvoláva na pápeža Pia XII., ktorý umožnil bývalým anglikánom vstúpiť do katolíckej cirkvi a naďalej slúžiť v kňazskej službe, aj keď už boli ženatí a dokonca ešte žijú v manželstve.
Je síce pravda, že takúto možnosť pridružení konvertiti dostali a dokonca aj v súčasnosti majú, ale a to je teraz najdôležitejšie: oni nie sú rímsko-katolíci, ale katolíci v pridruženej katolíckej cirkvi.
Aký je v tom rozdiel?
Pridružená cirkev vznikne odčlenením sa od inej kresťanskej cirkvi alebo vznikne nová, ale je súčasťou všeobecnej katolíckej Cirkvi, takže je zároveň aj katolícka. Ako už spomínal Imrich G. konvertitov z anglikanskej cirkvi, tak v katolickej Cirkvi existuje pridružená cirkev, v ktorej sú bývalí kresťania odlúčení z anglikánskej cirkvi. Táto pridružená cirkev sa nazýva: "Personálny ordinariát Našej Panej z Walsinghamu".
Ich členovia (klerici alebo laici) sú buď zosobášení alebo slobodní. Pápež im povolil sa pričleniť do katolíckej Cirkvi, ale s podmienkou, že sa nebudú nazývať Rímsko-katolíci a preto si vybrali názov: "Personálny ordinariát Našej Panej z Walsinghamu".
Dôvod, prečo to papež urobil je ten, že nechceli prijať celibát, ktorý je povinnou podmienkou u rímsko-katolikoch. Tí, čo prijali podmienky celibatu ako aj iné podmienky RKC, takí sa stali oficiálne členmi RKC a ako takí sa môžu nazývať rímsko-katolíkmi. Avšak tí, ktorých spomína Imrich G. - pokuazujúc na papeža, ktorý prijal do katolickej cirkvi konvertitov z anglikanskej cirkvi – to nie sú rímsko-katolíci.
Ďalší dôvod prečo si myslí, že RKC prijala ženatého kňaza do Cirkvi sú dezinformácie, ktoré sa šíria internetom o konvertitovi: Ianovi Hellyerovi. "The Guardian"uvádza vo svojej správe, že RKC prijala konvertitu z anglikanskej cirkvi, ale zároveň píše, že Ian H. vstupil do katolíckeho spoločenstva: "Personálny ordinariát Našej Panej z Walsinghamu".
Okrem toho,"Personálny ordinariát Našej Panej z Walsinghamu" zachováva ešte starý liturgický obrad, ktorý v súčasnosti je v RKC len mimoriadnou formou slávenia Eucharistie.
Tento Ordinariat je vo svojej podstate ako Grecko-katolícka cirkev, ktorá si ponechala starý liturgický obrad a preto aj z toho dôvodu ich členovia sa nemôžu nazývať rímsko-katolíci.
Tu však treba vysvetliť aj to, prečo si niesktorí katolíci myslia, že RKC sa nazýva rímsko-katolíckou pre svoj "rímsky resp.západný" obrad. Totižto niektorí katolíci majú stále dojem, že RKC je a mala by byť len na Západe Europy, lebo v tej časti sveta je typické používať liturgický obrad ako ho poznáme z Ríma.
Avšak to je len mylná predstava, pretože z historie Cirkvi vieme, že obrad RKC sa mení dobou ako napr. po 2. vatikan.koncile kedy sa "kňaz už modlí tvárou k ľudu", pripušťajú sa do liturgie Ikony a iné prvky, ktoré predtým neboli a naopak, ktoré boli a sú v cirkvi z inými obradmi.
Identita RKC nespočíva ani tak v samotných prvkov liturgie, ale skôr v nasledovaní zmien, ktoré pápež v súlade s oficiálnym učením Cirkvi potvrdzuje a tak zároveň riadi Cirkev v Duchu Svätom.
Na záver treba dodať, že svetské, ale niekedy aj cirkevné masmédia si mýlia vnútro-cirkevné inštitúcie, takže je pochopiteľné, ako uviedli vo svojom článku spomínaný omyl a čo sa týka viery RKC a disciplíny v oblasti celibátu treba sa pridržať stáleho a nemenného učenia pápežov, ktoré už mnohokrát prizvukovali, že sa nič meniť nebude. Ostatné pridružené katolícke cirkvi môžu, ale samotná rímsko-katolícka Cirkev ostáva v celibáte nemenná a to pre Božie Kráľovstvo ako povedal jej Zakladateľ a Pán Ježiš Kristus: "... kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života." (Mt 19,29) Preto opustili deti a ženu viacerí svätí ...TU
Comentarii