VATIKÁN
Pápež František slávnostne otvoril biskupskú synodu o mladých
Svätý Otec František v stredu 3. októbra svätou omšou o 10. hodine na Námestí sv. Petra slávnostne otvoril 15. riadne generálne zhromaždenie Synody biskupov s témou: „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“. Je to už tretia biskupská synoda za jeho pontifikátu.
Na slnkom zaliatom vatikánskom námestí sa spolu s pápežom Františkom a 267 synodálnymi otcami a 49 audítormi modlili za zdarný priebeh viac ako trojtýždňového stretnutia tisíce veriacich.
„Nech nám Duch Svätý dá milosť byť synodálnymi otcami „pomazanými“ darom snov a nádeje, aby sme mohli z našej strany, „pomazávať“ našich mladých darom proroctva a vízie,“ vyprosoval pápež Frantšiek v homílii.
ČÍTAJ TIEŽ
03/10/2018
Okrem iného uviedol: „Pomazaní nádejou začíname nové cirkevné stretnutie, schopné zväčšiť horizonty, rozšíriť srdce a premeniť tie štruktúry, ktoré nás dnes paralyzujú, oddeľujú nás a vzďaľujú od mladých, nechávajúc ich vystavených nepohode a osirotených o spoločenstvo viery, ktoré by ich prijímalo, o horizont zmyslu a života.“
Na svätej omši boli prítomní aj traja účastníci synodálneho zasadnutia zo Slovenska. Medzi zástupcami východných katolíckych cirkví, ktorí sa zúčastňujú synody z titulu svojho úradu, je hlava Slovenskej gréckokatolíckej cirkvi sui iuris, prešovský arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak SJ. Medzi volenými zástupcami biskupských konferencií celého sveta je za Konferenciu biskupov Slovenska jej predseda, bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský.
Medzi audítormi sa na synode zúčastňuje Viktória Žolnová, mládežnícka animátorka, ktorá sa v rámci Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie už desať rokov venuje dobrovoľníctvu a v marci 2018 sa zúčastnila v Ríme na Predsynodnom stretnutí.
Zo Slovenska pochádza aj reykjavícky biskup Mons. Dávid Tencer OFMCap, zastupujúci na synode škandinávske krajiny.
Svätá omša otvorenia synody
Svojich zástupcov má na synode po prvýkrát aj kontinentálna Čína. Sú nimi 54-ročný Mons. Ján Krstiteľ Yang Xiaoting, biskup diecézy Yan´an ležiacej v provincii Shaanxi a 50-ročný Mons. Jozef Guo Jincai, biskup diecézy Chengde v provincii Hebei. Pápež František ich počas svätej omše osobitne privítal.
Ešte pred začiatkom svätej omše pápež František pozdravil aj skupinu tridsiatich čínskych a vietnamských pútnikov, ktorí dnes žijú na Filipínach a v Severnej Amerike. Títo veriaci prišli do Ríma pri príležitosti osláv 90 rokov pôsobenia Kongregácie sv. Jána Krstiteľa, založenej belgickým misionárom Vincentom Labbem medzi čínskym ľudom.
Otvorenie synodálnych prác v aule
Popoludní sa už synodálni otcovia a ostatní členovia zasadnutia vrátane ôsmich bratských delegátov z iných kresťanských cirkví stretli v Novej synodálnej aule na otvorení pracovného programu. Prvé zasadanie viedol predsedajúci delegát kardinál Louis Raphaël Sako, chaldejský patriarcha irackej Babylonie.
O 16.30 členovia Synody spoločne zaspievali hymnus k Duchu Svätému Veni Sanctae Spiritusa pomodlili sa popoludňajšiu modlitbu Liturgie hodín. Ešte predtým, ako predniesli rozsiahle príhovory generálny sekretár synody, taliansky kardinál Lorenzo Baldisseri a generálny relátorsynody, brazílsky kardinál Sérgio da Rocha, prihovoril sa prítomným Svätý Otec František. V prvom rade poďakoval všetkým účastníkom synody, ako i mladým, ktorí sa zapojili do jej príprav:
„Ďakujem im za to, že boli ochotní staviť na to, že stojí za to cítiť sa súčasťou Cirkvi
ČÍTAJ TIEŽ
03/10/2018
alebo vstúpiť s ňou do dialógu; že stojí za to mať Cirkev ako matku, ako učiteľku, ako domov, ako rodinu, schopnú napriek ľudským slabostiam a ťažkostiam žiariť a odovzdávať nadčasový odkaz Krista; že stojí za to zachytiť sa loďky Cirkvi, ktorá aj napriek neľútostným búrkam sveta neprestáva ponúkať všetkým útočisko a pohostinnosť; stojí za to zaujať postoj vzájomného načúvania; stojí za to plávať proti prúdu a zamerať sa na vznešené hodnoty: rodinu, vernosť, lásku, vieru, obetu, službu, večný život. Naša zodpovednosť tu na synode je nepoprieť ich, ale naopak, ukázať, že stavili správne: naozaj, stojí to za to, naozaj, nie je to stratený čas!“
Pápež František zdôraznil, že Synoda je momentom vzájomného zdieľania sa, kde majú všetci hovoriť s odvahou a paréziou, čiže so slobodou, pravdou a láskou k blížnemu. Odvaha hovoriť však má byť spojená s pokorou načúvať, povedal Svätý Otec, pričom zdôraznil, že „Synoda musí byť uskutočňovaním dialógu, ktorého súčasťou je aj otvorenosť každého jednotlivca pre novosť:
„Cíťme sa slobodnými prijať a pochopiť druhých a tak meniť naše presvedčenia a postoje: je to znak veľkej ľudskej i duchovnej zrelosti.“
Otváracie zasadnutie synody
Ako povedal pápež, „Synoda je Cirkevným uskutočňovaním rozlišovania“, ktorého predpokladom je odvaha prehovoriť a otvorenosť v načúvaní.
„Rozlišovanie nie je iba reklamným sloganom, nie je organizačnou technikou, a nie je ani módou tohto pontifikátu, ale je vnútorným postojom, ktorý je zakorenený v úkone viery. Rozlišovanie je metódou a súčasne cieľom, ktorý si pred seba kladieme: zakladá sa na presvedčení, že Boh koná v dejinách sveta, v udalostiach života, v osobách, ktoré stretávam, a ktoré sa mi prihovárajú. Preto sme povolaní zaujať postoj počúvania toho, čo nám vnuká Duch, spôsobom a v smeroch často nepredvídateľných. Rozlišovanie si vyžaduje priestor a čas. Preto stanovujem, aby sa počas prác, na pléne i v skupinách, po každých piatich príspevkoch zachovala chvíľa ticha – asi tri minúty – aby sa každému umožnilo venovať pozornosť odozvám, ktoré počuté skutočnosti vyvolávajú v srdci, aby sa šlo do hĺbky a zachytilo sa to, čo zasahuje najviac. Táto pozornosť vnútru je kľúčom k uskutočneniu cesty rozpoznávania, interpretovania a rozhodovania.“
Ako ďalej zdôraznil Svätý Otec, „Synoda má príležitosť, úlohu a povinnosť byť znamením Cirkvi, ktorá načúva mladým ľuďom“, ktorí sa častokrát cítia byť nepochopení a neprijatí takí, akí sú.
Je treba vyjsť z predsudkov a stereotypov, ktoré blokujú dialóg medzi generáciami uviedol Petrov nástupca, pričom venoval pozornosť negatívnym postojom u každej z generácií:
„Mladí majú pokušenie považovať dospelých za prekonaných; dospelí majú pokušenie považovať mladých za neschopných, myslieť si, akí sú a predovšetkým akými by mali byť a ako sa správať. (...) Dospelí by mali prekonať pokušenie podceňovať schopnosti mladých a súdiť ich negatívne. (…) Mladí by naopak mali prekonať pokušenie nepočúvať dospelých a považovať seniorov za „starú, prekonanú a nudnú skutočnosť“, zabúdajúc pritom, že je hlúpe chcieť začínať vždy od nuly akoby život začínal iba s každým z nich. V skutočnosti, seniori, napriek svojej fyzickej krehkosti, zostávajú vždy pamäťou nášho ľudstva, koreňmi našej spoločnosti, „pulzom“ našej civilizácie. Opovrhovať nimi, odhadzovať ich, uzatvárať ich do izolovaných rezervácií alebo ignorovať ich je ukazovateľom úpadku mentality sveta, ktorá požiera naše domovy zvnútra. Zanedbávať poklad skúseností, ktoré každá generácia dedí a odovzdáva ďalšej, je skutkom sebazničenia.“
Ďalším negatívnym postojom, na ktorý si počas Synody treba dávať pozor a ktorý treba prekonať, je podľa pápeža klerikalizmus: „Klerikalizmus je zvrátenosťou a koreňom mnohých ziel v Cirkvi”.
U mnohých mladých treba liečiť takzvaný vírus sebestačnosti a urýchlených uzáverov:
„Jedno egyptské príslovie hovorí: „Ak nie je v tvojom dome starec, kúp si ho, lebo ti bude užitočný“. Odmietnuť a odhodiť všetko, čo bolo odovzdané počas storočí, privádza len k nebezpečnému strateniu sa, ktoré žiaľ ohrozuje naše ľudstvo; privádza k stavu rozčarovanosti, ktorá naplnila srdcia celých generácií. Nahromadenie ľudských skúseností počas dejín je najvzácnejším a najdôveryhodnejším pokladom, ktorý dedia generácie jedna od druhej. Bez toho, aby sme zabúdali na Božie zjavenie, ktoré osvetľuje a dáva zmysel dejinám i našej existencii.“
„Nech Synoda prebudí naše srdcia“, vyslovil prianie Svätý Otec a zdôraznil, že potrebujeme znovuobjaviť dôvody k nádeji a odovzdať ich mladým:
„Prítomnosť, aj tá, ktorú prežíva Cirkev, sa javí zaťažená námahou, problémami a ťarchou. No viera nám hovorí, že je to i kairos, v ktorom k nám Pán prichádza v ústrety, aby nás miloval a povolával k plnosti života. Budúcnosť nie je hrozbou, ktorej sa treba báť, ale časom, ktorý nám Pán prisľubuje, aby sme mohli mať skúsenosť spoločenstva s Ním, s bratmi a s celým stvorením. Potrebujeme objaviť znovu dôvody našej nádeje a predovšetkým odovzdať ich mladým, ktorí po nádeji dychtia; ako sa vyjadril II. vatikánsky koncil: „Právom môžeme predpokladať, že budúcnosť ľudstva je v rukách tých, ktorí sú schopní odovzdávať budúcim generáciám dôvody na život a nádej“ (Past. konšt. Gaudium et spes, 31).
Stretnutie medzi generáciami môže byť mimoriadne plodné s cieľom zrodenia nádeje.“
Petrov nástupca zároveň prítomných vyzval, aby sa nenechali pokúšať nešťastnými proroctvami, ale pevne zamerali pohľad na existujúce skryté dobro:
„Nenechať sa teda pokúšať „proroctvami nešťastia“, nemíňať energie na „účtovanie zlyhaní a vyčítanie horkostí“, mať zrak upriamený na dobro, ktoré „často nerobí hluk, nie je témou blogov ani sa nedostáva na prvé stránky“, a neľakať sa „pred ranami Kristovho tela, vždy spôsobovanými hriechom a nezriedka synmi Cirkvi“.
Na záver pápež prítomných povzbudil k úsiliu o vytvorenie konkrétnych pastoračných predsavzatí, ktoré pomôžu mladým získať pohľad na budúcnosť plný nádeje a evanjeliovej radosti:
„Pousilujme sa teda „navštevovať budúcnosť“, a umožniť, aby z tejto synody nevzišiel len nejaký dokument – ktorý vo všeobecnosti čítajú len niekoľkí a kritizujú mnohí –, no najmä konkrétne pastoračné návrhy, ktoré by dokázali uskutočniť úlohu samotnej synody, čiže dať vypučať snom, vzbudiť proroctvá a videnia, dať rozkvitnúť nádejam, podnietiť dôveru, obviazať rany, previazať vzťahy, vzbudiť úsvit nádeje, učiť sa jeden od druhého, a vytvoriť pozitívne vnímanie, ktoré osvieti mysle, zahreje srdcia, navráti silu rukám, a vnukne mladým – všetkým mladým, nikoho nevynímajúc – víziu budúcnosti naplnenej radosťou Evanjelia.“
-ab, zk, mv, jb-
Aktualizované: 3.10.2018, 19:40
Comments