Bratislava 2. februára (TK KBS) Rehoľníci oslávili dnešný sviatok Obetovania Pána. Tento deň je spojený s Dňom zasväteného života, rehoľníci a rehoľníčky si počas neho pripomínajú zasvätenie svojho života Bohu a pred biskupmi si obnovujú sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti. Pri tejto príležitosti prinášame spravodajstvo.
- -
NITRA
Sviatok Obetovania Pána je v Katolíckej cirkvi aj Dňom zasväteného života. Z tejto príležitosti nitriansky biskup Mons. Viliam Judák celebroval vo svojej katedrále svätú omšu (na snímke). Prítomné boli Bohu zasvätené ženy a muži, ktorí pôsobia v Nitrianskej diecéze.
Hlavný celebrant v homílii podčiarkol zmysel biblických slov starca Simeona „Nunc dimittis“ (Teraz prepustíš). Vysvetlil dôležitosť prítomného okamihu pre život a službu zasvätených a to aj v zmysle Ježišových slov: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo“ (Lk 9, 62). Pred koncom bohoslužby nitriansky biskup poďakoval zasväteným za ich službu v diecéze.
Program Dňa zasväteného života v Nitre pokračoval v aule kňazského seminára prednáškou o úlohe Svätého písma v živote tých, ktorí slúžia Bohu s nerozdeleným srdcom.
TK KBS informoval Miroslav Lyko
- -
KOŠICE
Deň Zasväteného života spolu strávili aj rehoľníci a zasväteni v metropole východu v Košiciach. Slávnosť začala svätou omšou v kostole Nanebovzatia Panny Márie (alebo ľudovo povedané u dominikánov). V úvode sa zasväteným Košickej arcidiecézy prihovoril košický arcibiskup metropolita Bernard Bober a privítal všetkých prítomných.
Homíliu pri tejto svätej omši mal pomocný košický biskup Marek Forgáč, ktorý sa dotkol troch aspektov slávenia sviatku Obetovania Pána. Prvým aspektom bolo spoločenstvo, ďalším očisťovanie a posledným darovanie sa Bohu. Tento sviatok prepojil so zasväteným životom a pripomenul, že aj Mária, ktorá nemusela, sa podriadila zákonu a prijala očisťovanie. Svoju homíliu zakončil slovami: "Prosme si o svetlo do svojho života. Nech dobre vidíme. Ale nech dobre vidíme predovšetkým srdcom. Prosme si o srdce otvorené. Otvorené pre spoločenstvo, pre stretnutie. Prosme si o srdce čisté, podľa Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, ktoré sa bude chcieť stále očisťovať. A predovšetkým prosme si o srdce obetavé, ktoré sa bude vedieť rozdávať."
-
Plné znenie homílie Mons. Mareka Forgáča
Milý otec arcibiskup, drahí spolubratia kňazi, pán diakon, zasvätené, zasvätení, drahí bratia a sestry!
Každý rok na sviatok Hromníc, ako ho ľudovo nazývame alebo v časovej blízkosti tohoto sviatku, stretávame sa, aby sme zvýraznili zasvätený život, aby sme sa vzájomne povzbudili. Tento sviatok má niekoľko názvov a každý z nich nám môže slúžiť ako inšpirácia do nášho zasvätenia, do zasväteného života.
Biblicky aj liturgicky by sme tento sviatok mohli nazvať ako stretnutie. Počuli sme v úvode, ako dieťa Ježiš prichádza do chrámu. Nielen preto, aby bol obetovaný, ako prepisuje zákon. Ale preto, aby sa stretol, stretol so svojím ľudom. A keď si dôslednejšie pozrieme túto scénu, naozaj je to scéna stretnutia. Stretli sa vzácni ľudia - stretol sa tu Starý zákon i Nový zákon, stretli sa tu muži i ženy. Stretli sa tu tri generácie - tí najstarší, potom Jozef a Mária, ako aj dieťa Ježiš. A všetko je to akoby predobrazom obetovania sa Ježiša Krista, ktorý túto obetu potom uskutoční na kríži.
Teda dnešný sviatok ako stretnutie. Stretnutie, ktoré je zároveň aj formou ohlasovania Krista. Veď bez osobného stretnutia by to určite nešlo. Stretnutie, ktoré je zároveň aj určitým liekom na individualistickú dobu, ktorú žijeme. A musíme si priznať, či chceme alebo nechceme, že sa dotýka aj zasväteného života, našich komunít, našich spôsobov života. Stretnutie, ktoré je tak nevyhnutne potrebné v každom živote zasväteného človeka, v každej komunite, v každom ohlasovaní Krista.
Môžeme si spomenúť na časy, keď sme žili v neslobode. Vtedy sa ten pulzujúci život Cirkvi sa odohrával v stretnutiach podzemnej Cirkvi. Potom keď prišiel dar slobody akosi rýchlo a naraz, akoby tento rozmer malých spoločenstiev, stretnutí v týchto spoločenstvách, rýchlo vymizol. A dnes, keď sa spätne pozeráme na tento čas, tak si uvedomujeme, že možno to bolo aj škoda. že ako veľmi potrebujeme stretávanie sa v malých spoločenstvách. Ako Karl Rahner, veľký teológ II.vatikánskeho koncilu povedal, že budúcnosť Cirkvi je v stretnutiach v malých spoločenstvách. Aké dôležité je stretnutie v zasvätenom živote, stretnutie vzácnych ľudí. Stretnutie mužov aj žien, stretnutie rôznych generácií. A snáď musíme pripustiť, že tej mladšej nám stále viac a viac chýba. Stretnutie, ktoré je predobrazom obetovania sa Ježiša Krista. A práve tieto stretnutia, život spoločenstva, má ukazovať krásu zasväteného života. Má byť pre všetkých nás akousi pomocou, istotou pri všetkých ťažkostiach, ktoré prežívame. Ale realita je niekedy taká, že práve medziľudské vzťahy, spoločenstvo, stretnutie, sa stáva prekážkou, sa stáva ťažkosťou, stáva sa sklamaním, smútkom. Dokonca aj zranením. Pretože ľudsky nevieme byť schopní na tejto rovine sa stretnúť, komunikovať.
A tu si musíme uvedomiť, že nie sme zasvätení preto, že by sme neboli schopní vytvárať vzťahy. Nie preto človek, muž a žena, vstupuje do zasväteného života, že by nebol schopný žiť spoločenstvo, že by nebol schopný žiť manželstvo. Práve naopak. Má túto schopnosť. Ale túto schopnosť chce opätovať, opätovať pre druhých. Obetovať vo vzťahu s Kristom, ktorý sám sa obetuje za celé ľudstvo. Nech nás povzbudzuje tento sviatok, aby sme vedeli vytvárať vzťahy a spoločenstvá v našich komunitách.
Iný názov pre tento sviatok, podľa starého zvyku, je Očisťovanie Panny Márie. Je zaujímavé, že aj takýto názov má tento sviatok - Očisťovanie Márie, matky Božej. Mária, ktorá je najčistejšia, Kráľovná najmocnejšia. Takto o nej spievame. Tá, ktorá je najčistejšia, aby naplnila zákon, ide sa očisťovať do chrámu. Očisťovanie tej Najčistejšej, aby naplnila zákon. Keď Mária, ktorá je najčistejšia, prichádza sa očisťovať, o čo skôr my, ktorí sme slabí, krehkí, hriešni. A nielen vtedy keď ide o nejaké zlé úmysly. Aj vtedy, keď sme s dobrými úmyslami, keď sa nič také vážne nedeje. I vtedy potrebujeme rituálne očisťovanie, čo v tom novozákonnom pohľade môže znamenať očisťovanie sviatostné. Predovšetkým vo sviatosti zmierenia. Eucharistia, ktorá je stredobodom nášho života. v tomto svete, v ktorom žijeme, kedy sa nám do pozornosti dostáva stále viac a nových foriem očisťovania , aj v zasvätenom živote, kedy sa nám ponúkajú rôzne formy psychologického sprevádzania. rôzne motivačné kurzy, ktoré nás majú povzbudiť v našom živote. Mnohé líderské výcviky, mnohé komunikačné semináre. Všetko to je dobré, všetko to môže pomôcť v zasvätenom živote. A viem o čom hovorím. Ale predsa to nie je to najdôležitejšie. A nemalo by to zmysel, nemalo by to význam, keby náš zasvätený život nebol sústredený na to rituálne očisťovanie, teda na to sviatostné očisťovanie. Predsa sviatosti sú stredobodom nášho života. Ísť do chrámu, stretnúť sa s Kristom a tak sa očisťovať. Ak to urobila Mária, ktorá bola najčistejšia, o čo viac to potrebujeme my, ktorí sme slabí, krehkí a hriešni.
Je tu ešte tretí názov tohto sviatku. To je to čo najčastejšie používame. Obetovanie. Obetovanie Pána. V tejto udalosti sa chce naznačiť, že ako Mária dostala ten najvznešenejší dar, dostala Ježiša, tak tento najvznešenejší dar odovzdáva Bohu. Podobne ako poznáme zo Starého zákona Annu, ktorá veľmi túžila, veľmi prosila o dar dieťaťa. A keď ho dostala, tak išla a odovzdala ho. Odovzdala Samuela do chrámu. Poznáme to aj v Novom zákone. Zachariáš a Alžbeta, ktorí nemali dar dieťaťa. A keď ho dostali, odovzdali ho Pánovi. A tak Mária prichádza, aby odovzdala tento najvznešenejší dar. Okrem mnohých teologických úvah a myšlienok čo to znamená, si môžeme pripomenúť, že dar, ktorý máme, aby sme sa z neho tešili, nepotrebujeme ho vlastniť. Môžeme ho odovzdať. A tak nás učí táto udalosť z dejín spásy, aby sme predovšetkým v zasvätenom živote, neboli majetnícki, aby sme neboli posesívni. Aby sme netúžili všetky dary vlastniť, ale aby sme ich odovzdávali Bohu. Každý z nás má mnoho darov. Sme zasvätení. Teda darujem Bohu. A nie hocičo, ale darujme všetko. Každé zasvätenie je totálne zasvätenie. To znamená celkom všetko odovzdávať Bohu. Dokonca, v tom momente kedy človek sa vo svojej krehkostisa odovzdáva Bohu, platí, že dávam všetko čo mám. Aj to, o čom neviem, že to mám. A v budúcnosti to môžem objaviť. Teda vo chvíli zasvätenia sa nemusíme poznať celkom, a ani sa nepoznáme. Počas života človek objavuje nové a nové dary a prekážky svojho života, ale v tej chvíli je už všetko odovzdané Bohu. Všetko. Aj to o čom neviem, že to mám. Ak niekto zasvätený alebo zasvätená objaví neskôr, že má schopnosti vzdelávať sa, intelektuálne rásť, to nie je dôvod, aby som zanechal zasvätený život. Práve naopak. To už bolo darované Bohu. ak objavím nové vzťahy, ak objavím nové dary, ak objavím novú atraktívnosť svojho života, to všetko je Bohu darované. Pretože zasvätenie je totálne darovanie. Aj s tým o čom neviem, že to mám. Ale v budúcnosti to môžem objaviť.
Tým najväčším darovaním, aké môže zasvätená osoba v živote urobiť, to je dar mučeníctva. Si preto pripomíname jubileum svätých Košických mučeníkov. Stále máme v pamäti slávnosť blahorečenia našej Anky Kolesárovej. Ale nie každý z nás môže mať túto milosť. A preto väčšinou vo svojom živote žijeme postupné darovanie alebo postupné mučeníctvo. Aj o nás platí v určitej miere to, čo si vypočula Mária - Tvoju dušu prenikne meč. A bez toho to nejde. Zasvätený život je s tým spojený. A preto nás neustále musí ubúdať a On musí rásť. Mňa musí ubúdať. Čo v praxi znamená, že sa denno denne chceme rozdávať. Že denno denne sa chceme rozkrájať pre tento svet, aby nás neustále ubúdalo, kým neprídeme do finále nášho života. Každý večer sa modlíme to, čo sme počuli v dnešnom evanjeliu: “Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka…”(Lk 2, 29) Denne sa to modlíme, aby sme to vedeli vysloviť aj v tej poslednej chvíli z celého srdca. Lebo denno denne nás ubúdalo. Aby sme v tej poslednej chvíli vedeli povedať: “Teraz, prepustíš, Pane, svojho služobníka.”
Prosme si o svetlo do svojho života. Táto svieca ho symbolizuje. Nech dobre vidíme. Ale nech dobre vidíme predovšetkým srdcom. Prosme si o srdce otvorené. Otvorené pre spoločenstvo, pre stretnutie. Prosme si o srdce čisté, podľa Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, ktoré sa bude chcieť stále očisťovať. A predovšetkým prosme si o srdce obetavé, ktoré sa bude vedieť rozdávať. Amen.
-
Po svätej omši arcibiskup Bober poďakoval všetkým prítomným za ich službu a život v diecéze. Stretnutie pokračovalo v centre Veritas, kde sa slova ujal opäť biskup Forgáč s formačnou prednáškou o prekážkach k radostnému prežívaniu vernosti v zasvätenom živote. Prítomným sa prihovoril so svojím svedectvom aj don Jozef Luscoň SDB, ktorý poukázal, že bl. Títus Zeman nebol len mučeníkom, ale všedným rehoľníkom, ktorý žil naplno svoje zasvätenie v každodenom živote. V závere sa prítomým prihovorila aj sestra Hermana Matláková SMVS, ktorá hovorila o mediálnej príprave k blahorečeniu Anny Kolesárovej. Na koniec si všetci prítomní pozreli krátky dokumentárny film o prípravách a spojení Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku.
Na záver sa všetkým ešte raz prihovoril Mons. B. Bober, ktorý prejavil vďačnosť za stretnutie, za prijatie u bratov dominikánov, a za milé stretnutie s rehoľníkmi a zasvätenými diecézy. Stretnutie pokračovalo neformálnymi rozhovormi a agapé. Stretnutia sa zúčastnilo viac ako 200 zasvätených.
V Košickej arcidiecéze pôsobí 36 komunít ženských rehôl, v ktorých pôsobí 280 sestier. Mužských spoločenstiev je v arcidiecéze 20, v nich žije a pracuje 100 rehoľníkov.
Comentários