Pred blížiacou sa apoštolskou návštevou Svätého Otca Františka v Severnom Macedónsku priblížil historicko-cirkevný kontext tejto krajiny Mons. Kiro Stojanov, biskup rímskokatolíckej diecézy Skopje a zároveň eparcha gréckokatolíckej eparchie Strumica-Skopje.
Pápež František zavíta do Skopje 7. mája 2019 po tom, ako v predchádzajúcich dňoch navštívi Bulharsko. Skopje je 500-tisícové hlavné mesto Severného Macedónska, krajiny s dvojmiliónovou populáciou, v ktorej žije 15 tisíc katolíkov latinského i východného obradu. Katolíci tu celkovo predstavujú len 0,7 percenta obyvateľstva. Dominujú pravoslávni so 65% a po nich nasledujú presne tretinoví moslimovia. Po národnostnej stránke dve tretiny tvoria Macedónci, štvrtinu Albánci, 4% Turci, 3% Rumuni a 2% Srbi.
Región bol miestom pôsobenia svätého Klementa Ochridského
a svätého Nauma, ktorí patrili k učeníkom sv. Cyrila a Metoda a po vyhnaní z Veľkej Moravy sa usadili v oblasti jazera Ochrid. Mesto Skopje je zase rodiskom svätej Matky Terezy.
Macedónsky webový portál katolici.mk publikoval rozhovor s jediným biskupom Severného Macedónska Mons. Kirom Stojanovom, ktorý je zároveň biskupom pre latinských katolíkov, ako aj eparchom pre byzantských katolíkov. Prinášame vybrané časti rozsiahlyeho rozhovoru:
Vaša Excelencia, je známe, že 7. mája 2019 Svätý Otec vykoná jednodňovú návštevu Katolíckej cirkvi v Macedónsku. Mohli by ste nám túto cirkev v Macedónsku priblížiť?
Keď hovoríme o Cirkvi v Macedónsku, je potrebné si uvedomiť, že ide o širšiu zmienku než len v rozmedzí našej súčasnej domoviny, pokiaľ hovorím o geografickom termíne. Vieme, že kresťanstvo sa dostalo do Európy cez Macedónsko. Spomeňme si na udalosť, keď mal apoštol Pavol videnie muža z Macedónska, ktorý na neho volal slovami: „Príď a pomôž nám.“
Áno, kresťanstvo tu bolo prítomné od samého začiatku a následne je tu kontinuita kresťanských komunít až dodnes, ktorá nebola nikdy prerušená. Okrem toho by som rád zdôraznil, že tento región bol miestom pôsobenia učeníkov Svätých bratov [Cyrila a Metoda], konkrétne svätého Klementa Ochridského a svätého Nauma, ktorých hroby sú v meste Ochrid.
Najnovším kvetom našej Cirkvi je svätá Matka Tereza, ktorá sa narodila a vyrastala v Skopje, kde tiež dostala kresťanskú výchovu. Cirkev prešla ťažkými časmi prenasledovania v staroveku, počas Osmanskej ríše až do modernej doby. Katolícku komunitu tvoria veriaci rímskeho obradu organizovaní v Diecéze Skopje, ako aj veriaci byzantského obradu organizovaní v Eparchii Usnutia Matky Božej v Strumici-Skopje.
Keď sa pozrieme na to, že tento región je prirodzeným miestom stretnutí a križovatiek medzi Východom a Západom, medzi dvoma jurisdikciami Carihradu a Ríma, potom je pochopiteľné, že kresťania v týchto oblastiach prešli všetkým, čo im história priniesla v týchto dôležitých a náročných udalostiach.
Súčasná situácia je nasledovná: 15 farností a niekoľko filiálnych kostolov. Je tu 22 pastoračne činných kňazov. Veriaci pochádzajú z rôznych etnických skupín, z ktorých väčšina sú Macedónci, Chorváti, Albánci atď.
Mohli by ste opísať súčasné vzťahy medzi Cirkvou a štátom?
Macedónsko a Vatikán majú diplomatické vzťahy na úrovni veľvyslanectva. V súčasnosti je sídlo apoštolského nuncia pre našu krajinu v Sofii, v Bulharsku. Každoročne štátna delegácia cestuje do Ríma, aby si uctila hrob sv. Cyrila v Bazilike sv. Klementa. Súčasťou programu je pravidelne aj pápežská audiencia. Chcel by som však zdôrazniť, že štátna delegácia zahŕňa zástupcov oboch cirkví, tak pravoslávnej ako aj katolíckej. Táto delegácia je veľmi často na najvyššej úrovni a predseda jednej z troch štátnych inštitúcií sa ako vedúci delegácie osobne stretá s pápežom.
V rámci vlády existuje Výbor pre vzťahy medzi cirkvami, náboženskými komunitami a skupinami. Ústava Macedónska historicky uznáva nasledovné náboženské komunity: Macedónsku pravoslávnu cirkev - Arcibiskupstvo Ochrid, Islamskú náboženskú komunitu, Katolícku cirkev, Evanjelickú metodistickú cirkev a Židovskú náboženskú komunitu. Zástupcovia týchto komunít sa pravidelne stretávajú. V skratke sa dá povedať, že medzi skupinami sú dobré vzťahy, hoci vždy je tu priestor na zlepšenie.
Cirkev a štát sú oddelené, ale často spolupracujeme na projektoch pre spoločné dobro. V súčasnosti nemáme náboženské školy ani náboženské vzdelávanie v škole. Žiaľ, prístup do nemocníc a väzníc ešte nebol legalizovaný. Náboženská sloboda je v období transformácie, tak ako v prípade iných krajín v prechodovom štádiu. Pochopiteľne, všetko je v procese smerom k dokonalejšej demokracii.
Náboženské komunity sú jedným z pozitívnych prepojení v spoločnosti, vzhľadom na to, že medzi ich členmi nie je napätie ani neznášanlivosť. Štát to náležite zaznamenáva, a preto je úloha cirkví a iných náboženských komunít pozitívne hodnotená v procese zdokonaľovania spoločnosti. Nespomínam si na žiadny konkrétny prípad, ktorý by sa dal charakterizovať ako incident.
Vaša Excelencia, ako ste už povedali, náboženské komunity v Macedónsku majú mnohokonfesijnú a mnohonárodnostnú povahu. Aká je spolupráca s prevažujúcou Pravoslávnou cirkvou, ale aj s tými, ktorí nie sú zahrnutí v ústavnej kategórii?
Už spomínaná Medzináboženská rada má pravidelné stretnutia, na ktorých rokujeme o pohľadoch cirkví a iných náboženských komunít vo vzťahu k prijímaniu nových zákonov, ústavných zmien, ale aj vtedy, keď potrebujeme brániť základné ľudské práva, v otázke slobody myslenia i mnohých ďalších otázkach týkajúcich sa morálky a etiky.
Pokiaľ ide o spoluprácu s prevládajúcou Pravoslávnou cirkvou, tieto kritériá sa plnia. Počas náboženských sviatkov sa navzájom navštevujeme, časté sú aj osobné stretnutia, najmä pri príležitostiach návštev v našich cirkvách, zatiaľ čo spoločné modlitbové stretnutia sa uskutočňujú počas modlitbovej oktávy za jednotu kresťanov. Základný smerodajný princíp nie je založený len na tolerancii, pretože zahŕňa aj spoluprácu, vzájomný rešpekt a spoločný príspevok pre veriacich a všetkých ľudí dobrej vôle.
Ako vznikla príležitosť pre pápežovu návštevu katolíckych veriacich v Macedónsku?
(...) Pri pontifikáte pápeža Františka je dôležité si všimnúť, že často smeroval svoje cesty k sociálne marginalizovaným ľuďom, ako aj ku komunitám veriacich v diaspóre. Ako som už spomenul, dialóg medzi Macedónskom a Vatikánom sa zintenzívnil, vidiac, že prezident krajiny a ja sme pri viacerých príležitostiach pozvali pápeža navštíviť Macedónsko. Na moju prosbu odpovedal nasledovne: „Keď budem mať príležitosť, prídem na krátku návštevu.“ Takto sa to naozaj udialo. Pri plánovaní návštevy Rumunska a Bulharska sa stalo, že do programu pápežových ciest bolo zahrnuté aj Macedónsko. (...)
Toto je osobná otázka: Neprekvapilo vás, prípadne azda nevyľakalo, keď ste sa dozvedeli, že pápež príde?
Úprimne povedané, odpoveď pápeža ma neprekvapila. Počas všetkých predchádzajúcich stretnutí som dúfal, že táto návšteva sa nakoniec zrealizuje, berúc do úvahy, že bol vždy sympaticky naklonený dianiu v našej Cirkvi, ako napríklad udalosti ustanovenia novej eparchie pre naozaj malý počet veriacich. To ilustruje, že pápež František nevenuje veľkú pozornosť číslam, ale dôstojnosti a právam každého jednotlivca a každej skupiny veriacich, ktorí majú všetky práva plne sa prejaviť ako jednotlivci a aj ako Cirkev.
Pokiaľ ide o „strach“ vzhľadom na organizovanie jeho návštevy, veril som a stále verím v Božiu prozreteľnosť, v jednotu a súlad našich kňazov a na súdržnosť našich veriacich. Jednoducho som cítil, že vydáme zo seba to najlepšie, a ostatné ponecháme na spoluprácu a pomoc našich priateľov zo zahraničia. Avšak uvedomujem si, čo je skryté za touto otázkou, pretože keby som si bol skutočne vedomý rozsahu a ťažkostí všetkých príprav a organizačných činností, pravdepodobne by som sa zľakol. Teraz však neúnavne pracujeme a cítime veľký podiel Božej prítomnosti.
Mohli by ste, prosím, opísať proces plánovania z hľadiska organizácie a duchovnej prípravy?
(...) Celá logistika sa vykonáva spoločne so štátom. To, čo by som chcel ja osobne naozaj zdôrazniť, je duchovná príprava. Žiadna iná príprava totiž nie je náročnejšia od tej duchovnej. S vedomím, že návšteva Svätého Otca je cestou apoštolskou, je našou povinnosťou zabezpečiť, aby priniesla duchovné úžitok. Doslova ako v podobenstve z evanjelia, „pole by malo byť pripravené“, to znamená pripraviť „pole“ tak, aby slovo Božie vo forme znamení a ohlasovania padlo na úrodnú pôdu. Je pochopiteľné, že pracovník a rozsievač sú tiež dôležití, ale najdôležitejší je ten, ktorý poskytuje rast, a tým je sám Boh. Preto som vydal pastoračný list všetkým veriacim, v ktorom som vyložil dôležitosť takejto prípravy, ktorá sa najviac prejavuje v podobe modlitby. Využil som príležitosť vysvetliť veriacim pohľad viery a logo i motto tejto návštevy. (...)
Mohli by ste aspoň stručne vysvetliť našim čitateľom význam motta: „Neboj sa, malé stádo“ a troch prvkov loga? Konkrétne je to kresťanský symbol (kríž), národný symbol (vlajka) a farba sárí Matky Terezy.
Premýšľajúc o motte apoštolskej návštevy som bol akosi inšpirovaný myšlienkou z Evanjelia podľa Lukáša: „Neboj sa, malé stádo“, prostredníctvom ktorého Ježiš učí a povzbudzuje svojich apoštolov vo svojej veľkej katechéze o Božej prozreteľnosti. Týmto spôsobom Ježiš povzbudzuje a utešuje. Časy, v ktorých žijeme, často naplňujú ľudí zúfalstvom a beznádejou. Je to niečo, čo sa vzťahuje aj na veriacich.
Kresťanstvo stráca svoj význam bez nádeje. Cirkev by mala vnášať nádej do duše dnešného človeka. Mala by utešovať a inšpirovať neochvejnú vieru v Prozreteľnosť, ktorá človeka nikdy neopustí. Preto si myslím, že táto myšlienka je mocným posolstvom Cirkvi v dňoch a okolnostiach, v ktorých žijeme. Potrebujeme vieru, ktorá je živá a plná nádeje. Úlohou Petra, teda Svätého Otca, je „posilňovať vo viere.“ Preto bolo toto motto zvolené za účelom tejto apoštolskej cesty.
Logo návštevy pápeža Františka v Macedónsku obsahuje tri hlavné prvky: Prvým je rozvinutá vlajka Macedónska v obrysoch hraníc Severomacedónskej republiky, krajiny, ktorú má navštíviť pápež František.
Druhým prvkom je načrtnutá tvár pápeža Františka s modrými obrysmi, ktoré symbolizujú, že pápež prichádza do krajiny Matky Terezy. Tvár pápeža Františka je zobrazená v poloprofile s pravou rukou žehnajúcou Macedónsko so všetkými jeho charakteristikami, zatiaľ čo v ľavej ruke drží biskupskú berlu s krížom, čo symbolizuje jeho pastoračnú návštevu. Pápež je zobrazený v kombinácii bielej a žltej, ktoré vystupujú z lúčov v macedónskych farbách, čo tiež reprezentuje farby vatikánskej vlajky.
Do tretice, v spodnej časti sú modré zvlnené linajky, ktoré naznačujú každodenné výzvy, vyzdvihujúc tak dedičstvo Matky Terezy zanechané Macedónsku, mestu Skopje a tomuto regiónu. (...)
Očakávate po tejto návšteve zlepšenie vzťahov medzi Katolíckou cirkvou a štátom?
Už som už povedal, vzťahy sú dobré, ale skutočnosť, že sa taká návšteva udeje, predstavuje znamenie ďalšieho zlepšenia. Neočakávame nejaké senzačné zmeny, ale je isté, že budeme spolupracovať so zvýšenou dôverou pre spoločné dobro veriacich Katolíckej cirkvi a pre dobro spoločnosti všeobecne.
Prepáčte, že sa pýtam, ale nie všetci ľudia v Macedónsku sú kresťania, a ste si tiež vedomý toho, že sú tu niektorí ľudia, čo sú nespokojní?
To je pravda, Macedónsko je vlasť nielen pre Macedónčanov, ale aj pre všetkých, ktorí tu žijú. Na druhej strane, katolícka komunita je veľmi malá, najväčšia je Macedónska pravoslávna cirkev - Ochridské arcibiskupstvo, po ktorej nasleduje silná islamská komunita, ako aj ľudia, ktorí sú ateisti. Chceli by sme – rovnako ako pápež – aby to bola v prvom rade návšteva katolíckej komunity, no aby zároveň ukázala aj uznanie a úctu voči všetkým občanom Macedónskej republiky v tom, aby sa dosiahlo zlepšenie spolunažívania, podpory duchovných hodnôt a rešpektovania dôstojnosti každej ľudskej bytosti.
Napokon, všetci, ktorí sú proti, sa nemusia vôbec zúčastňovať, nemusia ani sledovať televízny program, ktorý bude prenášať pobyt pápeža. Pre nás, ako aj pre väčšinu ľudí, je pápež posol pokoja a ľudskej dôstojnosti. Nezamýšľa nikomu ublížiť a chce pomôcť kedykoľvek je to možné. Z týchto dôvodov očakávam, že táto návšteva sa uskutoční v pokoji a vo vzájomnej a dôstojnej úcte.
Väčšina kresťanov v krajine patrí k Macedónskej pravoslávnej cirkvi. Stretne sa vzhľadom na to pápež aj s jej hlavným predstaviteľom a uskutočnia sa ekumenické rozhovory, najmä ohľadom postavenia Macedónskej pravoslávnej cirkvi - Ochridského arcibiskupstva?
Žiaľ, pápežov pobyt v Macedónsku bude veľmi krátky, doslova okolo 10 hodín. V takomto programe by nebol priestor na samostatné stretnutie s hlavou Macedónskej pravoslávnej cirkvi. Ekumenické a medzináboženské stretnutie sa bude konať v Pamätnom dome Matky Terezy, ktorej charizma a svätosť nás spájajú najlepším možným spôsobom, pretože bola občiankou sveta, pochádzajúcou pôvodne zo Skopje.
Počas návštevy v Pamätnom dome pápež zostane na krátku modlitbu, pričom sa stretne s hlavou Macedónskej pravoslávnej cirkvi a hlavami iných náboženských spoločenstiev, zahrnutých v Ústave Macedónskej republiky. Toto bude krátke stretnutie plné úcty a uznania. V prípade, že by pápež v Macedónsku zostal dlhšie, je možné, žeby sa také stretnutie s jednotlivými hlavami cirkví a iných náboženských komunít uskutočnilo. (...)
Ja očakávam, že hlava Macedónskej pravoslávnej cirkvi a hlavy iných náboženských komunít sa zúčastnia na liturgii na námestí (Nám. Macedónie). V programe je aj ďalšie ekumenické stretnutie s mládežou, kde zástupcovia mládeže budú mať krátke otázky pre pápeža. Dúfame, že toto stretnutie by mohlo ďalej zlepšiť spolunažívanie a spoluprácu s ostatnými a s tými, ktorí sú od nás odlišní, čo je dôvod na vzájomné obohatenie, nie niečo, čo by nás od seba vzďaľovalo. Mládež v zmysle určitej kategórie predstavuje tých, ktorí sú najviac otvorení pre spolunažívanie v budúcnosti.
Spomenuli ste Pamätný dom sv. Matky Terezy. V čom spočíva zmysel návštevy tohto miesta?
Ako viete, Matka Tereza bola kanonizovaná samotným pápežom Františkom. V roku jej vyhlásenia za svätú to bolo považované za najväčšiu kanonizáciu. Mnoho ľudí na svete pozná Matku Terezu ako svätú Teréziu z Kalkaty. Väčšina z nich nevie, že pochádzala zo Skopje, pretože rozvinula svoju charizmu v službe chudobným v Indii. Svätý Otec si chce uctiť jej miesto narodenia a vysloviť osobitnú modlitbu na jej príhovor za chudobných. Stretne sa tam so skupinou našich chudobných bratov a sestier, o ktorých sa starajú sestry Misionárky lásky Matky Terezy.
Toto je posolstvo najväčšej z našich spolurodákov a želanie pápeža priblížiť sa k najchudobnejším. Už viete, že pápež na svojich cestách nikdy nezabúda na chudobných. Povedal by som, že táto návšteva symbolicky predstavuje „bozk chudobným“. (...) Preto je dôležité, aby sa hlavy iných náboženských komunít tu zhromaždili, pretože ako veriaci sme povolaní pomáhať chudobným, chorým a slabým bez ohľadu na ich etnickú a náboženskú príslušnosť. Mám pocit, že toto bude jedna z najväčších posolstiev tejto návštevy.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
-mh, jb-
Aktualizované: 29.4.2019, 18:56
Comentários