SVEDECTVO: Moje obrátenie.

KO SOM SPOZNAL BOHA A VPLYV VIERY NA MÔJ ŽIVOT. PREDSLOV:

Už dávnejšie som premýšľal nad tým, že by som napísal o svojom obrátení a o jeho vplyve na môj život. A keďže je to téma trochu obsiahla, tak to nejde napísať len jednou, či dvoma vetami. A tak, milý čitateľ, milá čitateľka, prichádzam teraz k tvojmu srdcu aby som sa ho dotkol svojím svedectvom, svojími myšlienkami, svojími postrehmi a vniesol tak do tvojho života, kus života môjho. V nasledujúcich riadkoch budeme teda uvažovať o Bohu, o mojom obrátení, o mojích skúsenostiach v duchovnom živote, nakoľko ho vnímam ináč ako keď som bol neveria ci. Budem to deliť na kapitoly aby sa mi tak podarilo zachytiť aspoň niečo z môjho života, ktorý je už v polovici, za predpokladu, že sa dožijem sto rokov.

POHĽAD NA ŽIVOT PRED OBRÁTENÍM.

Narodil som sa v nemocnici ako každý normálny človek. A tá nemocnica sa nachádzala v Leviciach. Moji rodičia boli veriaci ale vieru veľmi nepraktizovali. Otec bol alkoholik a tak sa rodičia rozviedli. Mám ešte dvoch bratov a sestru z druhého manželstva mojej mamky. Ja mám problém so zrakom a tak som navštevoval základnú školu internátnu v Bratislave. Rodičia ma síce pokrstili ale iné sviatosti som už nemal. V Boha som neveril-respektíve ani som nevedel, čo to znamená veriť. Žil som v ovzduší socializmu, kde Boh nemal miesto. Ale je zaujímave, že som už začal premýšľať, prečo sme tu na svete, keď raz zomrieme a potom už bude len večná prázdnota. Má takýto život zmysel? Či som dobrý a či zlý, i tak nebude ďalej nič. Tieto otázky ma často tr&aacut e;pili a uvažoval som nad nimi. No odpoveď zatiaľ neprichádzala. Čas bežal a moja starká nás často volala do kostola a modlila sa za nás. Ale aj keď som bol v kostole na omši, bolo to pre mňa prázdne, nudné, bezduché. Môj život napredoval ďalej a po skončení základnej školy som išiel nu poľnohospodársku učňovku. Písal sa rok 1986 a jeho začiatok vyzeral tak ako tie predošlé. Ale koncom roku sa niečo podstatné zmenilo. Zmenil sa celý môj život! Jeho chápanie, jeho smerovanie. Bol to prelomový čas, čas, ktorý mi ukázal nové možnosti, nové výzvy, o ktorých som dovtedy ani nesníval. A teda len Boh môže rapídne zmeniť náš život.

MOJE OBRÁTENIE.

Bol práve Advent-teda čas pred vianocami a ja som sa vybral k starkej na návštevu. V ten deň mi dala do rúk knihu aby som si ju prečítal. A jej nadpis ma upútal a zaujal. Bolo to o večnom živote-život po živote. Cestou domov som premýšľal, o čom táto kniha bude a tak som sa hneď pustil do jej čítania. Jej obsah na mňa veľmi zapôsobil, lebo mi dal odpovede na otázky, ktoré ma trápili. Takže po smrti predsa niečo je. Len čo preto urobiť aby bol večný život dostupný aj pre mňa.

V tej chvíli som pocítil niečo zvláštne. Cítil som ako vychádzam z tmavej, chladnej jaskyne, na príjemné hrejivé svetlo a teplo. A v tú chvíľu sa ma Boh dotkol a otvoril moje srdce pre vieru. Na nasledujúci deň som išiel za starkou, že idem s ňou do kostola. Ona bola trochu prekvapená ale zároveň potešená. Veď toľké roky sa za nás modlila a Boh predsa vypočul jej modlitby a pridal k tomu aj bónus. Obrátil som sa nielen ja ale aj moji dvaja bratia. Ako prebiehalo obrátenie u nich-neviem ale čo viem je, že sme všetci traja bratia chodili na faru, kde sme boli pripravovaní na prvé sv. prijímanie. Až prišiel deň-8 marca 1987, kedy sme pristúpili ku spovedi. Môj život ďalej napredoval a ja som spoznával duchovné veci, ktoré boli do tej doby pre mňa neznáme.

DARY V DUCHOVNOM ŽIVOTE.

Prišiel rok 1988 a vtedy som aj prijal birmovku. Začal som po škole pracovať v Banskej Bystrici a práve v tento čas som si kúpil písaci stroj. Rád som písal listy už ako neveriaci ale to boli listy dievčatám. Ale zrazu som pocítil aby som napísal krátky text z biblie a uvažoval nad ním. Takže som začal písať duchovné úvahy-niečo na spôsob kázni. A mal som svoj okruh známych, ktorým som ich posielal. Ale neskôr som zistil, že tieto úvahy mali úspech a posilňovali srdcia tých, čo ich čítali. Chcem ešte pripomenúť, že bol socializmus a ľudia nemali taký prístup k duchovným veciam. Ale ja áno. So strýkom sme chodili v tej dobe do Maďarska, z kadiaľ sme "pášovali" duchovnú literatúru, ktorú sme potom rozdávali na Slov ensku. Spomínam si, že knihy sme nosili vo veľkých taškách a to vlakom. Horšie to bolo na colnici. Ale nikdy na nič neprišli. A keby aj, tak by sme dlho nesedeli, lebo sa písal rok 1988 a o rok na to bola nežná revolúcia. Takže nejak takto k nám prúdila duchovná literatúra zo zahraničia. Ale vrátim sa ešte k duch. úvaham. Totižto písať vie hocikto a nemusí svojími listami čitateľov osloviť. Ale tieto úvahy boli špecifické v tom, že ja som v nich vyjadroval svoje myšlienky o Bohu, o duchovných hodnotách ale Boh sa dotkol sŕdc tých, čo ich čítali a pôsobil v ich živote. Tu, v Banskej Bystrici som chodil aj do spevokolu a aj do spoločenstva, kde sa vlastne môj život duchovne formoval a napredoval. Bol to iný život aký som žil pred tým. Takže som vedel pochopiť pochybnosti a uvažovanie neveriacich ľudí.

DUCHOVNÝ ŽIVOT A NEW AGE.

Keď sa neveriaci človek stáva veriacím a začína spoznávať Boha ako svojho Stvoriteľa, tak na tejto ceste sa môže ľahko dostať do nebezpečenstva zblúdenia ak nebude rozlišovať medzi duchovnosťou kresťanskej viery a duchovnom New Age. Totižto aj ja som začal do svojej viery montovať prvky, ktoré tam nemajú čo robiť. A začal som sa venovať bielej mágii a veciam, ktoré sú s tým spojené. A myslel som si, že to skvalitní moju kresťanskú vieru. Ale tu nastáva problém, preto že toto sú nebezpečné veci. Pojem biela mágia neznamená, že je dobrá. Diabol nás chce tiež ponúknuť určité duchovno ale trvalý pokoj nám nikdy nedá. A tak som sa pomaly otváral pre tieto veci ale časom som dospel k poznaniu, že toto všetko patrí do okultizmu a Boh m i dal sv etlo to pochopiť a teraz sa už tomu nevenujem...

PANNA MÁRIA-NAŠA MATKA.

V období, keď som sa obrátil, tak sa mi dostala do rúk knižka o troch zdravasoch a ich hlbokých účinkoch na dušu človeka. A doma som mal obraz Panny Márie a pred ním som sa tieto tri zdravasy modlil. A to boli moje prvé kroky s mojou nebeskou Matkou. Postupne som sa viac dozvedal o Jej úlohe a poslaní v mojom živote a so starkou sme chodievali na rôzne púte. Najviac mi ostala v duši spomienka na púte do Turzovky, ktoré je pútnicke miesto v krásnom prostredí. K tomuto miestu sa ešte vrátim. Neskôr som našiel v kresťanskom časopise krásnu modlitbu zasvätenia sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktorú sa dodnes denne modlím. Vtedy som ešte nechápal zmysel a hľbku tejto modlitby a samotnému aktu zasväcovania sa ale Panna Mária to prijala a viedla ma životom ako svoje milované dieťa vedie životom svoja matka.

MOJE DRUHÉ OBRÁTENIE.

Možno si niekto myslí, že obrátiť sa je možné len raz ale nie je tomu celkom tak. Ako som už vyššie spomenul, tak som sa začal venovať mágii a hnutiu New Age a toto myslenie by ma veľmi rýchlo obralo o pravú vieru.

V roku 1999 som si vybral termín duchovných cvičení v trojdňovom večeradle s Pannou Máriou, kde boli prednášky, modlitba ruženca a zasväcovanie sa Jej Srdcu. A práve v tomto večeradle som dostal dar, v ktorom som pochopil, že mágia je duchovné nebezpečenstvo pre moju vieru. Keď som bol na spoveď a úprimne som vyznal tieto veci, tak mi spovedník odporučil zničiť a spáliť všetky veci, súvisiace s mágiou a okultizmom. A ja som tak aj urobil a teraz vidím jasne nebezpečenstvo týchto vecí. A to bol dar, ktorý mi vyprosila naša Matka. Keby sme len vedeli akú máme Matku v nebi-plakali by sme od radosti!

POVOLANIE V MANŽELSTVE.

Keď som sa stal veriacim, tak som vo svojom srdci uvažoval aj o kňažskom povolaní ale časom som zistil, že Boh ma chce mať inde. A tak v roku 1995 som povedal svoje áno a oženil som sa. Pred tým som býval v činžiaku a tak som nový život začínal na dedine. Bývali sme s manželkov aj jej rodičmi v jednom dome. Život plynul pomaly ďalej a ja som si našiel nové pracovné miesto ako ošetrovateľ v nemocnici, kde som bol jedenásť rokov. Bolo to obdobie, kedy som mohol pomáhať pacientom na svojom ort. odd. a nebral som to len ako prácu ale k pacientom som pristupoval ako veriaci človek. Teda i práca môže byť modlitba, ak ju robíme srdcom. Mal som tu i veľa skúsenosti a zážitkov. Spomínam si na jedného pacienta, ktorého som neskôr stretol. Povedal mi, že na mňa stále spomína a ocenil môj prístup k nemu. A hoci som pre neho nerobol veľké veci-predsa boli veľké, lebo boli robené s láskou. Veľmi mi záležalo na tom, aby môj prístup k pacientom bol čo najlepší a aby pacienti cítili určitý pokoj a pochopenie.

NARODENIE SYNA.

Po svadbe sme s manželkou nemohli mať deti a zistili u nej myom a ešte nejaké problémy. Ale v roku 2000, teda v jubilejnom roku sme sa vybrali na púť do Turzovky, na hore Živčák. O tomto pútnickom mieste som už písal vyššie. Modlili sme sa tam za požehnanie dieťaťa. Boli sme tam v auguste a už skoro nato sme čakali dieťa a syn sa potom narodil v novembri 2001 a to na prvý piatok v mesiaci. Tu chcem podotknúť, že som ctiteľom Božského Srdca a tak som vtedy vo svojom vnútri pocítil radosť a šťastie. Je však zaujimavé, že potom sme už nemohli mať dieťa a stále premýšľam, či medicínsky bolo možné mať deti pri daných problémoch. Takže v takýchto prípadoch, keď páry nemôžu mať deti, tak je potrebná viera, modlitba, túžba a dôvera v pomoc na š ej Nebeskej Matky, pretože v našom prípade to bolo, teda aspoň tak to cítim, na príhovor Panny Márie na hore Živčák.

KRÍŽ A ZAČIATOK UTRPENIA.

Pokojne roky ubehli, počas ktorých sa nič také zvláštne neudialo. Ale prišiel deň, keď sa mi v práci natrhla sietnica a tak som navštívil doktora, ktorý ma na druhý deň aj operoval. Avšak operácia oka sa nepodarila tak aby sietnica sedela na mieste. Vykonala sa druhá operácia a výsledok bol rovnaký. Mal som veľké bolesti, nakoľko lekári v Košiciach nedokázali dať oko do poriadku. Prepustili ma a ja som chodil k nám na oddelenie, kde som v nemocnici pracoval, na infuzie proti bolesti. Našim lekárom bolo divné, že som v takomto stave a vybavili mi odborníka v Banskej Bystrici, kde operujú tie to veci. Ale predtým, kým som do Bystrici išiel, tak som mal veľké bolesti a môj stav sa zhoršoval. Cítil som sa veľmi slabý a veľakrát som v noci nevedel spať. Keď je bolesť, tak človek stráca životnú silu a chuť žiť. Nechýbalo veľa, aby som neopustil tento svet.

POBYT V NEMOCNICI A POMAZANIE CHORÝCH.

Potom ma manželka odprevadila do Bystrice na kliniku a ja som už predpokladal, že sa už nevrátim. Po vyšetrení špecialistom sa zistilo, že oko je v hroznom stave. Keď som prišiel na odd. mal som strach s tohto prostredia a uvažoval som ako to tu vydržím. Ale keď som našiel na nástenke informáciu, že je tu kaplnka, hneď sa moje srdce potešilo a išiel som tam pozrieť. S duchovným otcom som sa dobre porozprával a dal mi aj pomazanie ale posledné nebolo, lebo by som tieto riadky už asi nepísal. A potom som vo svojom srdci pocítil silný dotyk Božej Lásky a silu ísť ďalej. Tu som pred svätostánkom prijal svoje utrpenie a povedal som Bohu, nech sa stane Jeho vôľa. Tu chcem podotknúť, že je veľmi dôležité prijať kríž, ktorý máme, nakoľko sa potom ľahšie nesie. Na oddelení som potom chodil po izbách a pomáhal som pacientom, ktorí boli na tom horšie. A veľakrát som išiel aj s pacientom na vyšetrenia. Môžem povedať, že tieto dni strávené v tomto prostredí boli pre mňa krásnymi a každý deň som chodil do kaplnky, kde som dostal silu a chuť žiť. Boh skutočne vie potešiť toho, kto sa mu otvorí a kto aj prijme s pokorou kríž, ktorý mu Pán udelí.

SMRŤ V NAŠEJ RODINE.

Zaiste, nikto nemá rád situácie, kedy sa postaví pred otázku, prečo ten druhý zomrel. Sú to bolestivé chvíle, ktoré človeka zasiahnú a s ktorými je potrebné správne sa vyrovnať. Ale dá sa vôbec s tým vyrovnať? Je rok 2012 a svokra bojovala s rakovinou krvi. Prvý krát pobyt v Bratislave na onkológii zvládla ale druhý krát už nie. Zomrela vo veku 60 rokov. Manželka mala problém sa s tým vyrovnať ale nielen ona. Chýbala aj svokrovi a Synovi, ktorý ju mal rád. A tak sme sa s tým nejak vyrovnávali. Nebudem hodnotiť a rozpisovať aká bola. Jednoducho-bolo to zložité. A ja som hlavne cítil úľavu. Dosť bolo rozkazovania a zneprijemňovania života. Tí, čo ste žili so svokrou, to poznáte. Ale je potrebné odpustiť a zabudnúť, preto že každí sme si krížom pre toho druhého.

...AŽ VÁS SMRŤ NEROZDELÍ...

Prišiel rok 2014 a na ten veľmi nerád spomínam. V lete sme boli so synom a manželkou na poslednej dovolenke a keď sme prišli domov, tak manželke prišlo zle. Zobrali ju do nemocnice a pri operácii zistili, že má rozsiahlu rakovinu maternice a niet už pomoci. Chodila síce na ožarovanie a chemoterapiu ale v tomto štádiu to bolo bezvýznamné. Keď jej bolo trochu lepšie, tak ju pustili domov. Prvý deň bol dobrý ale potom dostala bolesti. Musel som ju prebalovať a trpieť s ňou-no pomôcť som jej nedokázal. Nakoniec išla do nemocnice, kde som pracoval aj ja a kde sa narodil aj môj syn. Každý deň slabla, mala veľké bolesti a rakovina sa rýchlo šírila. Až prišiel ten smutný deň...

PANE, PREČO?

Je pekný slnečný deň. Ja som v práci a netuším, čo mi tento deň prinesie. Píše sa mesiac oktober a práve v tento mesiac, v tento deň mi zavolali, aby som prišiel domov, lebo manželka zomrela...zomrela vo veku 40 rokov. Sedím v električke a v hlave sa mi víria myšlienky, čo ďalej. Ako to vysvetliť 12 ročnému synovi, že už svoju mamku nikdy tu na zemi neuvidí. Ale moje kroky neviedli do krčmi opiť sa a zabudnúť. Moje kroky viedli do kostola, kde som sa modlil a prosil o milosť, aby som to zvládol. Aby mi náš Pán dal silu vydržať. A prvé dni po pohrebe boli najťažšie. Večer, keď som si ľahol do prázdnej postele, tak pôsobil vo mne pocit smútku a prázdnoty nielen vedľa mňa ale aj v mojom srdci. Boli sme spolu 19 rokov. A ako to rýchlo skončilo. Ale všetko má svoj čas a ten potrebovalo aj moje srdce aby sa zocelilo a uzdravilo. Iste, zabudnúť sa nedá ale je veľmi potrebné presunúť to zo srdca do spomienok. Podarilo sa mi to? Ako to zvládam ďalej? Čítaj nasledujúce riadky, lebo teraz m&aacute ;m slzy v očiach, keď to tak hlbšie rozoberám...

ŽIVOT BEZ MANŽELKY

Je pravdou, že život bez ženy pre chlapa je trochu ťažší ale postupne som sa naučil prať, žehliť a upratovať som vedel. Človek si musí zvyknúť a ísť ďalej. Takže teraz som matec. A svokor mi pomáhal. No aj ten pred nedávnom zomrel a to na Silvestra 2017. A tak sme len dvaja. Ja a 17 ročný syn. Takže mi teraz pribudlo i varenie. Ale všetko sa dá, keď človek dôveruje Bohu.

NAMIESTO ZÁVERU

Boh má pre každého z nás pripravený svoj plán. Máme teda dôverovať Bohu a otvoriť svoje srdce pre Neho. Je veľmi dôležité milovať Boha nielen v období, keď sme šťastní ale aj v čase, keď náš život postihnú bolestné situácie. A pre mňa ma teraz pripravený iný plán-inú cestu. A tak mám pred sebou nové poslanie, ktoré sa postupne predomnou odkrýva...