Tadžická republika
📷📷
Tadžikistan (-slovenský normovaný tvar; zriedkavý nenormovaný tvar je Tadžicko [2][3]), dlhý tvar Tadžická republika, je štát v strednej Ázii, hraničiaci s Afganistanom, Čínou, Kirgizskom a Uzbekistanom. Bývalá zväzová republika Sovietskeho zväzu, v súčasnosti člen SNŠ.
Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
📷Satelitná fotografia znázorňujúca povrch krajiny.
Najmenšia stredoázijská republika, je veľmi hornatá. Pohoria, ktoré zaberajú 90 % územia, patria k Ťanšanu, Altaju a Pamíru. Mnoho štítov prevyšuje 6 000 m n. m. Horské chrbty sú od výšky 4 – 5 000 metrov pokryté ľadovcami. Centrálnu časť krajiny tvoria veľké chrbty – Turkestanský, Zeravšanský, Gissarský a Alaj. Na juhovýchode sa rozprestiera Pamír s najvyšším bodom Kullai Ismoili Somonij (7 495 m n. m.).
Podnebie je pestré, vertikálne výrazne zonálne, sú tu zastúpené všetky pôdno-rastlinné pásma. Sútokom riek Piandž a Vachš vzniká Amudarja, ďalšie rieky sú: Syrdarja, Zervašan a iné. V krajine sa ťaží volfrám, ortuť, olovo, urán, hnedé uhlie a ropa.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Tadžici sú jedným z najstarších národov sveta. Patria do iránskej jazykovej skupiny, sú však jediný indoeurópsky národ v Strednej Ázii. Tadžici sú potomkami obyvateľov starovekej Baktrie (oblasť stredného toku Amudarje) a Sogdiany (povodie Zeravšanu), ktoré sa v oblasti rozprestierali v 6. – 4. storočí pred Kr. Pôvodne obývali rozsiahle oblasti Strednej Ázie a Iránu. Začiatkom 4. storočia si tieto štáty podmanil Alexander Macedónsky.
Cez toto územie prechádzala dôležitá Hodvábna cesta. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Územie neskôr patrilo do Kušánskej ríše do 1. stor. nášho letopočtu, kedy sa tade prehnali vlny Hunov a Tureckých národov. V 7.-8. storočí Tadžici podľahli Arabom, ktorí ich násilne islamizovali.
V 9. storočí vznikol nezávislý tadžický štátny útvar Sámánovcov. Rozvíjala sa kultúra, remeslá, obchod, baníctvo, vznikli početné mestá. V tomto období boli položené základy perzsko-tadžickej literatúry a vedy. V 12. stor. krajinu ovládli Seldžuckí Turci, o storočie neskôr Mongoli, po roku 1369 sa stal štát súčasťou Timurovej ríše. Od 16. stor. patril do Bucharského emirátu a Kokandského chanátu.
V 19. storočí ovládlo Strednú Áziu Rusko a Bucharský emirát sa stal vazalskou oblasťou. Tadžikistan bol v tomto období zaostalou oblasťou. Počas revolúcie vypukol v krajine chaos a prívržencov emira (basmačov) sa sovietskej vláde podarilo vypudiť až roku 1924.
16. októbra 1929 vznikla Tadžická SSR, ktorá sa stala súčasťou ZSSR. Po osamostatnení roku 1991 vypukla v krajine medzietnická občianska vojna. Tá trvala od roku 1992 do roku 1997. V súčasnosti sa stav v krajine normalizuje, to však nič nemení na tom že krajina je najchudobnejšia v regióne.
V októbri 2003 ruskí pohraničníci zadržali 14 Tadžikov, ktorí sa snažili previesť 900 kg heroínu z Afganistanu. Ako neskôr vyšetrovatelia dokázali, zásielka patrila bratovi prezidenta Tadžikistanu. Prezident je v krajine fakticky diktátorom od roku 1992. Predpokladá sa, že jeho režim aktívne podporuje organizovaný zločin, obzvlášť prosperuje na pašovaní heroínu z Afganistanu. Rahmon si v minulosti získal sympatie mnohých západných predstaviteľov vďaka ostrým protiruským vyhláseniam. Situácia v regióne ho však neskôr prinútila konať opačne. Krajine sa v posledných rokoch podarilo normalizovať vzťahy s Ruskom, ktoré predtým ochladli (okrem iného) po sprístupnení tadžických základní americkej armáde v období bojov v Afganistane.
Tadžikistan rokuje s okolitými krajinami o presnom vytýčení hraníc. Spolu s Uzbekistanom rokuje o odmínovaní hranice, tak isto rokuje s Kirgizskom o štatúte Isfarskej doliny. S Čínou sa roku 2002 dohodol na výmene časti pohraničných území a spor urovnal v januári 2011 odstúpením 1 122 km² neobývaného horského územia (Čína pôvodne požadovala až 28 000 km²).
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Tadžikistan má najnižšie HDP spomedzi všetkých bývalých republík ZSSR. Iba 5 až 6% pôdy je úrodnej a najdôležitejšou plodinou je bavlna. Priemysel je slabo rozvinutý, prevažuje ťažba rúd, v krajine funguje veľká hlinikáreň, inak je väčšina priemyslu orientovaná na potravinárstvo a výrobu spotrebného tovaru. Občianska vojna prehĺbila úpadok priemyslu a ešte viac obyvateľov uvrhla do chudoby. Rozbiehajúca privatizácia a liberalizácia hospodárstva pravdepodobne zvýšia produktivitu krajiny. Ekonomika je silne zaťažená medzinárodným dlhom, preto v roku 2002 prebehli medzi Ruskom a Tadžikistanom rokovania o znížení dlhu a odpustení platieb po dobu 3 rokov. V roku 2015 bol štátny dlh na úrovni 36% HDP.
V krajine je dlhodobo nízka miera nezamestnanosti (v roku 2016 bola na úrovni 2,3%), ktorá od roku 2001 neprekročila úroveň 3%. Vek odchodu do dôchodku u mužov je 63 rokov, u žien 58 rokov. Krajina dlhodobo zápasí s vysokou mierou inflácie, čo znehodnocuje domáce úspory už od začiatku hospodárskej krízy v roku 2008, odkedy dosiahla hranicu 25%. V roku 2015, v čase celosvetových nízkych úrokových sadzieb, bola na úrovni 6%. Od roku 1996 je v krajine stabilný ekonomický rast, no napriek tomu úroveň HDP v roku 2015 dosahuje len 70% z úrovne roku 1990. Úroveň HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily tak v roku 2015 predstavovala 2 616 $, pre porovnanie, Slovensko v rovnakom období dosahovalo úroveň 27 394 $.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa etnického zloženia (rok 1998) prevládali Tadžici (62,5 %). Najpočetnejšou menšinou boli Uzbeci (23,5 %) a ďalšie boli Rusi (7,6 %), Tatári (1,4 %), Kirgizi (1,3 %) a ostatní (3,9 %).
V náboženskej štruktúre majú prevahu moslimovia (najviac suniti), menšie zastúpenie majú šiiti a izmaeliti, najmenej ortodoxní.
Comentarios