Gabon, dlhý názov Gabonská republika (bývalý slovenský názov: Gabun)[1], oficiálne Republika Gabon (franc.République gabonaise) je štát na západnom pobreží Afriky. V roku 2009 tu žilo takmer 1 500 000 obyvateľov. Nezávislosť na Francúzsku získal v roku 1960.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Predtým, než sem v roku 1471 začali prichádzať Portugalčania, bolo tu niekoľko malých kmeňových štátov. Portugalčania boli postupne nasledovaní ďalšími Európanmi, ktorí bohatli z obchodu s otrokmi, slonovinou a vzácnymi druhmi dreva. Od tridsiatych rokov 19. storočia sa Gabon postupne stával francúzskou kolóniou. Francúzi ho v roku 1886 pričlenili k Francúzskemu Kongu a v roku 1910 k rozsiahlym oblastiam Francúzskej rovníkovej Afriky. V roku 1849oslobodení otroci založili na pobreží malú osadu Libreville, ktorá sa čoskoro stala cieľom misionárov. V auguste 1960krajina vyhlásila nezávislosť.
Moderné dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
📷Mapa Gabonu
Po tom, čo 17. augusta 1960 Gabon získal nezávislosť, do čela krajiny sa postavil Léon M’Ba, opierajúci sa mocensky o synkretickú náboženskú sektu Bwiti,[2] ktorej členovia pochádzali predovšetkým z najpočetnejšieho etnika Fang.[3] Cez určitú dominanciu Fang (tvoria okolo tretiny obyvateľstva), nebol etnický rozpor v Gabone nikdy obzvlášť závažný. Prispieva k tomu skutočnosť, že v Gabone, viac ako v iných afrických krajinách, sú hranice etnických skupín veľmi neostré.[4] Zvlášť oblasť južného Gabonu bola v koloniálnom období veľmi málo zasiahnutá inak všeobecným posilňovaním významu etnickej identifikácie.[5] Štruktúra identít je tak v Gabone do značnej miery blízka predkoloniálnemu stavu. V roku 1964 došlo v Gabone k štátnemu prevratu, ktorý zvrhol M'Bua, avšak s pomocou francúzskych jednotiek sa podarilo obnoviť predchádzajúci režim. Francúzsky zásah prišiel o 24 hodín skôr, než o to M'ba oficiálne požiadal. Na zásahu sa podieľal francúzsky kontingent trvalo prítomný v Gabone (sídlila tu časť z 13 000 francúzskych vojakov rozmiestnených v čase studenej vojny v Afrike).[6] Po tom, čo M'ba v novembri 1967 zomrel, v úrade ho nahradil viceprezident Albert-Bernard Bongo. Bongov režim jednej strany (Gabonskej demokratickej strany - PDG; Parti démocratique gabonais) sa dá označiť za pragmatický a administratívno-hegemonický.[7] Na rozdiel od väčšiny afrických štátov neexperimentoval so socializmom alebo marxizmom a uplatňoval relatívne liberálny ekonomický systém v podobe štátneho kapitalizmu,[8] ktorý do krajiny prilákal zahraničný kapitál. Vzhľadom k rozsiahlym náleziskám ropy Gabon v roku 1975vstúpil do OPEC[9] a v 70. rokoch zažíval značný ekonomický rast. Hoci sa Bongov režim v posledných rokoch formálne liberalizoval, zostáva pseudodemokratickým a politické smerovanie krajiny je pevne v Bongových rukách.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
📷Topografia
Gabon leží na západnom pobreží Afriky v Guinejskom zálive, jednom z najväčších zálivov sveta. Zo severu susedí s Rovníkovou Guineou a Kamerunom, na východe a juhu s Republikou Kongo, s ktorou má najdlhšiu hranicu. 240 km západne od pobrežia leží Svätý Tomáš a Princov ostrov.
Krajina sa rozkladá po oboch stranách rovníka. Pobrežná nížina preniká ďaleko do vnútrozemia, preteká ňou 1 200 km dlhá rieka Ogooué. Jej údolie rozdeľuje plošina na severnú a južnú časť. Na severe sa rozkladá vysočina Monts de Cristal, na juhu pohorie Chaillu. V krajine sú tri krasové oblasti so stovkami jaskýň, z ktorých mnohé ešte neboli preskúmané. Dažďový pralespokrýva 85% rozlohy krajiny. Na východe sa nachádza najvyššia hora krajiny Mont Bengoué s nadmorskou výškou 1 070 m n. m.
Podnebie, flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Podnebie Gabonu je tropické rovníkové a veľmi vlhké. Na rozsiahlych územiach sa rozkladajú porasty tropických dažďových lesov. Na území Gabonu rastú predovšetkým ebenovníky, mahagonovníky, maslovníky a rafie, po ktorých sa pnú rôzne liany a epifyty. V lesoch žije veľký počet druhov hmyzu, plazov, vtákov a cicavcov, medzi nimi ohrozené gorily, papagáje či hrochy.
Politický systém[upraviť | upraviť zdroj]
Prehľad najvyšších predstaviteľov štátu[upraviť | upraviť zdroj]
17. 8. 1960 – 21. 2. 1961 - Gabriel Léon M'ba - hlava štátu; BDG21. 2. 1961 – 17. 2. 1964 - Gabriel Léon M'ba - prezident; BDG17. 2. 1964 – 18. 2. 1964 - Daniel Mbene, Valera Essone, Jacques Mombo, Daniel Mbo Edom - Revolučný výbor18. 2. 1964 – 19. 2. 1964 - Jean-Hilaire Aubame - hlava dočasnej vlády; voj.19. 2. 1964 – 28. 11. 1967 - Gabriel Léon M'ba - prezident; BDG28. 11. 1967 – 8. 6. 2009 - Albert-Bernard Bongo (Omar Bongo, Omar Bongo Ondimba) - prezident; BDG, PDG6. 5. 2009 – 8. 6. 2009 - Didjob Divungi Di NDing - úradujúci prezident pre O. Bonga Ondimbu; Ader10. 6. 2009 – 16. 10. 2009 - Rose Francine Rogombéová - dočasnej prezidentka; PDGod 16. 10. 2009 - Ali Bongo Ondimba - prezident; PDG
Administratívne delenie[upraviť | upraviť zdroj]
📷Gabonské provincie
Gabon sa delí na 9 provincií, ktoré sa ďalej delia na 50 departementov.
Členstvo v CEMAC[upraviť | upraviť zdroj]
Gabon je členskou krajinou organizácie CEMAC (Communauté économique et monétaire de l'Afrique centrale), ktorá združuje okrem Gabonu aj Konžskú republiku, Rovníkovú Guineu, Kamerun, Stredoafrickú republiku a Čad. Jedná sa o menovú úniu, spojenú s regionálnou spoluprácou. V roku 2013 bol predložený návrh na voľný pohyb osôb v rámci všetkých členov CEMAC, ktorý bol však vetovaný Rovníkovou Guineou.[10]
Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]
Poľnohospodárstvo v Gabone je veľmi málo rozvinuté, orná pôda zaberá iba 1,1% rozlohy krajiny, chov dobytka obmedzuje výskyt muchy tse-tse. Časť potravín sa preto musí dovážať a pre krajinu je dôležitý najmä priemysel. Veľký význam pre tamojšie hospodárstvo má ťažba ropy, ktorá tu bola objavená v roku 1956. Najmä vďaka jej vývozu patrí Gabon k najbohatším krajinám Afriky (HDP činilo v roku 2013 11 571,08 USD). Aj napriek tomu žije väčšina obyvateľov Gabonu v chudobe a tretina dospelej populácie je negramotná. Okrem ťažby a spracovania ropy sa vo vnútrozemí ťaží železná a mangánová ruda, určité príjmy plynú Gabonu aj z ťažby dreva.
Zamestnanosť[upraviť | upraviť zdroj]
Hoci ťažba ropy prináša viac ako 60% príjmov do štátneho rozpočtu, iba 5% celkovej pracovne schopnej populácie je zamestnaných v tejto oblasti.[11] Podľa rovnakej správy nezamestnanosť v krajine dosahuje 20%, podľa inej správy sa ťažba ropy od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia znížila o 45%.[12]
Poľnohospodárstvo v Gabone[upraviť | upraviť zdroj]
Zvyšných 95% pracovne schopnej populácie pracuje v primárnom sektore, v ťažbe dreva alebo poľnohospodárstve.[13] Poľnohospodárstvo tvorí jednu dvadsiatinu príjmov štátu, hlavné poľnohospodárske produkty sú maniok, banány, arašidy, jam, povojník batátový a kukurica. Predtým sa v Gabone vo väčšej miere pestovala káva aj kakaové bôby. Nové projekty, zamerané na diverzifikáciu ekonomiky, cielia na spoluprácu štátu a zahraničných investorov, ako je tomu v prípade pestovania olejnej palmy u Kanga (Olam Gabon).[14]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
📷Letisko v Port-Gentil📷Železnica v Gabone
Prvá železnica v dĺžke 332 km bola vybudovaná v rokoch 1974 – 1983 medzi prístavom Owendo a vnútrozemským mestom Booué. Ďalších 357 km bolo postavených medzi Booué a Franceville v juhovýchodnej časti krajiny. Treťou etapou výstavby železničnej siete je plánovaná trať z Booué do mesta Belinga na severovýchode. Výstavba bola dôležitá pre prepravu železnej rudy, mangánu a pre spracovanie dreva z pralesov. Železnica má štandardný rozchod 1 435 mm. Susedný Kamerun a Konžská republika má rozchod užší.
Železnica medzi Owendo a Ndjolé vedie pozdĺž rieky Ogooué a medzi najzaujímavejšie stavby na trati patrí 286 metrov dlhý tunel Juckville pri meste Lopé. V roku 1999 bola železnica privatizovaná a uvažuje sa o jej predĺžení do hlavného mesta Republiky Kongo, Brazzaville. V roku 2006 sa za podiel na ťažbe rudy zaviazala Čína na rekonštrukciu časti siete.
V roku 2002 bolo v krajine 8 454 km ciest, z toho 838 km so spevneným povrchom a 30 km rýchlostných ciest. Roku 1995 bolo v Gabone 23 000 osobných automobilov.
Námorný prístav Port-Gentil slúži na vývoz ropy a dovoz banského zariadenia, v roku 1974 bol otvorený ďalší prístav v Owende pri ústí rieky Ogooue. Gabon vlastní dve obchodné lode. Z riek je splavných asi 1 600 km, z toho 300 km na najväčšej rieke Ogooue. V roku 2004 bolo v Gabone 56 letísk, z toho 11 so spevneným povrchom a tri s medzinárodným prevádzkou: Libreville, Port-Gentil a Franceville. Za rok bolo prepravených okolo 386 000 cestujúcich.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Populácia Gabonu sa odhaduje na 1 725 290 obyvateľov (2015) a územie patrí medzi najredšie osídlené oblasti v Afrike. Prevažná väčšina obyvateľov sú bantuovia, ale žije tu aj najmenej 40 ďalších etnických skupín s vlastným jazykom a kultúrou. Miešanie medzi etnikami je bežné a znižuje etnické napätie. Jednotiacim prvkom je francúzština, jazyk bývalej koloniálnej mocnosti. Žije tu tiež viac ako 10 000 Francúzov. Najväčšie a hlavné mesto Libreville má asi 850 000 obyvateľov, Port-Gentil 136 000 obyvateľov, Masuku 110 000 obyvateľov.
Podľa odhadov ovláda francúzštinu 80% obyvateľov, v hlavnom meste má 30% obyvateľov francúzštinu ako materinský jazyk. 32% obyvateľov krajiny hovorí jazykom fang, ktorý patrí medzi bantuské jazyky. V roku 2012 sa uvažovalo o zavedení angličtiny ako druhého úradného jazyka.
Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Dnes sa 55 – 75% obyvateľstva hlási ku kresťanstvu, ktoré je ale silne ovplyvňované miestnymi tradíciami a rituálmi, 25 – 44% populácie tvoria animisti a zostávajúce 1% tvoria moslimovia. Kresťanom bol aj bývalý prezident republiky Omar Bongo, v roku 1973 však konvertoval na islam. Ústava zaručuje slobodu náboženského vyznania a vláda toto právo v praxi rešpektuje. V Gabone sú aktívni zahraniční misionári. V meste Lambaréné je nemocnica, v ktorej v rokoch 1913 – 1965 misijne pôsobil nositeľ Nobelovej ceny za mier Albert Schweitzer. V roku 1968 bola z Česko-Slovenska podniknutá expedícia Lambaréné, vďaka ktorej sem boli dopravené lieky a zdravotnícky materiál.[15] Podobná expedícia bola z Prahy vypravená aj v roku 1988.
コメント