Pozretia1,5 tis.
Vydá KBS stanovisko k zneucteniu Drážovského kostola v predvolebnej kampani KDH k voľbám do parlamentu EÚ? Alebo sa vyjadrujú výhradne a iba k jednej politickej strane?
Bratislava 29. októbra (TK KBS) Keďže v posledných dňoch prišlo do redakcie TK KBS niekoľko protichodných podnetov a otázok, ktorých spoločným menovateľom bola problematika používania náboženských symbolov, obrazov a úkonov v politickom živote, rozhodli sme sa pre objasnenie nášho postoja i spôsobu uvažovania uverejniť jednu z odpovedí hovorcu KBS Martina Kramaru. Pre lepšie pochopenie uvádzame na úvod aj skrátenú verziu jedného z týchto podnetov.
Veľadôstojný pán hovorca!
Som obyčajný veriaci katolík skôr tradičný ako modernista… Ako laik sa cítim, samozrejme, podriadený Sv. Cirkvi – vždy budem. Je to moja identita, za ktorú som ochotný aj umrieť, ako umreli aj naši drahí svätí. Cez toto všetko si dovolím povedať niečo, s čím nesúhlasím – čo som čítal v Postoji – teda s Vašim vyjadrením o pánovi Kotlebovi. Cítim k tomuto mužovi obdiv a úctu, a to pre jeho postoj ku katolíckej viere. Tú vieru mu môžu závidieť aj kňazi, lebo sa skutočne obetuje za obyčajných ľudí, podobne ako sám Pán Ježiš. Pán Ježiš tiež nejednal vždy utiahnuto, a nerozprával samé korektné veci.
Mnohým veriacim i kňazom, s ktorými sa priatelím, prekáža postoj pštrosa so zapichnutou hlavou do zeme. Tento hriešny štát ničí ľudí, ktorým má slúžiť a najvyšší hodnostári, nehovorím že nie sú kritickí – sú – ale len tak, aby to vládnucu garnitúru nevyviedlo z miery. Kde je duch sv. Jána Krstiteľa, kde je duch sv. Štefana, ktorý rečnil tak, že ho hneď ukameňovali? Kristus, Dobrý Pastier, všetko vidí – ako nás štátna moc trhá od viery v Boha a naši pastieri DISKUTUJÚ S VLKOM!!!! DISKUTUJÚ SO ZLOM!!! Pastierske palice – namiesto toho, aby bili nepriateľa, tak priťahujú do cirkvi sodomitov, heretikov, inovercov… Áno, pastier opúšťa stádo, aby našiel stratenú ovcu, ale nie tigra, či krokodíla, či nejakú inú hàveď.
Ak pán Kotleba zasväcuje svojich spolupracovníkov pod ochranu Božej Matky, tak zle robí? Ako môže niekto o tom skutku zle hovoriť? Istotne, môžete hovoriť, čo chcete, ale malo by to byť s Kristom, a nie Kiskom. Veď takouto rečou poburujete veriacich i Pána Boha samého. Precestoval som svet študoval v zahraničí, aj pracoval, v dejinách sa vyznám pomerne slušne. Viem si dať do súvislosti sťatie Ľudovíta VI. s dnešnou dobou. No neviem, ako si niekto nevie dať so súvislosti migrantov s Osmanskou ríšou ktorá tu 300 rokov obohacovala strednú Európu? To bolo tak dávno?
Alebo Rómov, ktorí drancujú lesy a polia, porušujúc pritom Desatoro, a od malička učia svoje deti, že my sme hlúpy vianočný stromček, ktorý budú oberať kedy sa im zachce. To všetko mám z môjho života. Istotne, najväčšia z nich je „Láska“: áno, je. Ale: máme byť aj ostražití ako hady, a máme právo si svoje aj chrániť. A toto právo si rád ponechám, alebo, ak chcete, kľudne nech Vaša dobrota nechá otvorené svoje auto, úrad, byt, nasťahuje si do kláštora pár moslimov, a potom nech nám Vaša dobrota zdelí svoje zážitky. Pre moju doterajšiu 48-ročnú skúsenosť s politikmi, občanmi, rodinou, budem voliť pána Kotlebu. A na záver: Pán Ježiš je aj Bohom národným. Veď povedal: “Choďte a kážte evanjelium medzi všetky národy a krstite ich….!“ (Píšem len z hlavy).
S úctou, Richard
——————–
Milý Richard,
ďakujem vám za váš email. Držím sa pravidla, že kňaz má byť otcom všetkých veriacich, a do politiky sa zbytočne nemiešať: jeho kompetenciou sú predovšetkým veci duchovné. Kto koho volí, to by malo byť vecou slobodného, informovaného rozhodnutia každého. Ako kňazi môžeme však trochu prispieť k takémuto rozhodnutiu – poukázaním na potrebu rozmýšľať a hodnotiť.
Vyčítate mi moje vyjadrenia o predsedovi ĽSNS. Musím vám povedať, že mnohí ďalší mi vyčítajú, že hovorím málo, a nedostatočne kriticky. Aby som veci trochu objasnil. Mojím základným presvedčením je, že Cirkev nie je a nesmie byť nástrojom na použitie v politickom boji. Ani za, ani proti jednotlivým stranám. Kto sa pokúša o takéto jej použitie, zneužíva ju pre vlastné záujmy. Zároveň však zdieľam názor, že je správne poukázať veriacim na to, čo s vierou a učením Cirkvi nemožno stotožniť.
V úvode mi dovoľte podotknúť, že za spomínaný pokus o zneužitie viery pokladám aj ostentatívne lepenie náboženských symbolov na politické značky. Je to veľmi poľutovaniahodné. Ako neprimerané ale vnímam aj výzvy z opačnej strany politického spektra – aby sa hierarchia zapájala do kampane proti určeným stranám. Obe snahy sú si v jednom podobné: Cirkev a vieru znižujú na prostriedok dosiahnutia vlastných zámerov.
K tomu jedna poznámka. Väčšina z tých, ktorí nám píšu na sekretariát, presne vie, čo treba robiť: majú to dopredu vyjasnené, vyargumentované. Pravdupovediac, ani vy nežiadate o radu. Odpustite mi preto, prosím, ak v mojej odpovedi zaznie niekoľko nevyžiadaných odporúčaní.
Máte pravdu, že nikomu nemožno vyčítať zasvätenie pod ochranu Matky Božej. Tak ako nemožno vyčítať prijatie krstu či birmovania… Lenže, ako zdôrazňujú biskupi, zasvätenie je ako kadidlo – cítiť jeho vôňu len vtedy, keď sa vloží na rozžeravené uhlie, ktoré horí v našom srdci odhodlanom na ochotnú službu a obetu.
A tu máme možnosť klásť otázky. Ak má niekto na svojom aute nalepenú rybičku, alebo na spätnom zrkadle zavesený ruženec, je to dôkaz života podľa kresťanskej viery? Je to pekný znak: ale čo keď sa v premávke správa bezohľadne, nekresťansky? Nebudeme za ním utekať, aby si tú rybičku dal dole. Ale pomyslíme si svoje.
Cirkev nemá výhradné práva na zasväcovanie, či používanie symbolov kríža a zobrazení Panny Márie. Nemôžeme ich zakazovať. Ale veriaci majú hlavu na krku, aby rozmýšľali, či sa chcú skutočne rozhodovať v súlade so svojím náboženským presvedčením, alebo podľa vonkajších symbolov.
Položme si preto zopár otázok na rozmýšľanie. Ak sa v Cirkvi usilujeme o zlepšovanie vzťahov so Židmi a rozvíjame ekumenické úsilie, je prijateľné spochybňovať holokaust alebo nadávať protestantom? Kliknite si na blog pána Benčíka, a porozmýšľajte. Je to veľmi smutné, ale poučné čítanie.
Ak sa venujeme Rómom, zakladáme pastoračné centrá, vydávame časopisy, posielame medzi nich kňazov, možno ich hádzať do vreca ako „cigánskych parazitov“? Nespochybňujem problémy. Ale spýtajte sa otca Gombitu, ktorý celý život obetuje chudobným, čo si myslí o takých slovách.
Ak organizujeme zbierky utečencom a posielame státisíce eur prenasledovaným, aj migrantom, ak sme vybojovali prijatie irackých kresťanov, možno sa stotožňovať s postojom odmietania cudzincov? A keď hovoríte o tých moslimoch: ktoréhokoľvek z tých, čo poznám, by som u seba ubytoval, ak by bolo treba – hoci sám mám len jednu izbu.
A mohol by som dlho pokračovať, napríklad otázkou používania falošných biskupov alebo porovnávaním postoja Cirkvi k členstvu v EÚ a v NATO, k povinnému očkovaniu, atď… s volebnými programami jednotlivých strán. Nechám to však na vás – ste dospelý, slobodný človek: prajem vám, aby ste rozmýšľali a rozhodovali sa podľa opravdivých kritérií a skutočne informovaným spôsobom.
Dodám iba poslednú, nazvime to kňazskú vec. Isteže, pastierska palica slúži aj na ochranu pred zlým. No základným postojom Cirkvi je apoštolát a evanjelizácia, teda pozývanie a budovanie mostov, nie vyhrážanie sa bakuľou či stavanie plotov. Poslanie k národom je o pozvaní pre všetkých, nie o národnom bohu.
S úctou, Martin
K zabaleniu Drážovského kostola do modrej handry sa prihlásila nadácia Antona Tunegu:
Nadácia Antona Tunegu – Členmi čestného výboru pre rok 2018 sú:
1. Ján Figeľ, predseda správnej rady NAT a Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ
2. Miriam Lexmann, členka správnej rady NAT
3. Pavol Demeš, občiansky aktivista
4. František Múčka, šéfredaktor, Postoj
5. Lukáš Fila, riaditeľ vydavateľstva N-press (Denník N)
6. Martin Trúchlik, predseda Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska (KDMS)
7. Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha (KAN)
8. Radovan Bránik, bloger a občiansky aktivista
9. Martin Ližičiar, Cesta+
10. Agáta Pešková, nadácia Konráda Adenauera
11. Ondrej Krajňák, bývalý predseda Ústavu pamäti národa (ÚPN)
Správna rada nadácie
Ján Figeľ, predseda správnej rady
Miriam Lexmann, členka správnej rady
Ivan Štefanec, člen správnej rady
Martin Florián, člen správnej rady
Roger Kiska, člen správnej rady
Marek Degro, správca nadácie
Emil Mucha, revízor
Comments