Abcházska republika
📷📷
Abcházsko (abch. Аҧсны Apsny, gruz. აფხაზეთი Apkhazeti, alebo Abkhazeti, rus. Абха́зия Abchazija) je de factonezávislá republika ležiaca na východnom pobreží Čierneho mora, susediaca na severe s Ruskom. Bola uznaná Ruskom, Nikaraguou, Venezuelou, Nauru,Tuvalu, Vanuatu 23. mája 2011[1][2] a de facto nezávislými republikami Južným Osetskom a Podnesterskom, v kontexte čoho je označovaná aj ako Abcházska republika.[3][4][5][6][7]Zvyšok medzinárodnej komunity označuje Abcházsko za teritoriálnu súčasť Gruzínska.[8][9][10][11] Podľa oficiálneho gruzínskeho územného usporiadania je Abcházsko autonómnou republikou (gruz. აფხაზეთის ავტონომიური რესპუბლიკა, abch. Аҧснытәи Автономтәи Республика, Apsnitei Avtonomtei Respublika), so Suchumi ako hlavným mestom, hraničiacim na východe s regiónom Samegrelo-Zemo Svaneti. Od 28. augusta 2008 Gruzínsko považuje Abcházsko za „teritórium okupované Ruskom“.[12]
Na základe práva na sebaurčenie podľa výkladu článkov 70 a 72 ústavy ZSSR v roku 1992 vyhlásil parlament autonómnej republiky Abcházsko svoje odtrhnutie sa od Gruzínska.[13] Nasledujúci gruzínsko-abcházsky ozbrojený konflikt v rokoch 1992 až 1993 skončil porážkou gruzínskych vojsk, masovým exodom a etnickými čistkamigruzínskeho obyvateľstva žijúceho v Abcházsku. Napriek dohode o zastavení paľby z roku 1994 a rozmiestnení mierových zborov SNŠ, v ktorých dominuje Rusko pod patronátom OSN, sa spory ohľadne vyhlásenia nezávislosti nepodarilo vyriešiť. Tieto spory ostávajú vážnym zdrojom napätia medzi Gruzínskom a Ruskom. V júli 2006uskutočnila gruzínska armáda úspešnú operáciu zameranú na ovládnutie Kodorského priesmyku v Abcházsku. Počas vojny v Južnom Osetsku v roku 2008 uskutočnili abcházske jednotky podporované ruskou armádou útok na Kodorský priesmyk, ktorý sa im podarilo ovládnuť a vytlačiť z neho jednotky gruzínskej armády.[14]
Ako výsledok vojny Rusko oznámilo, že neuznáva gruzínsku zvrchovanosť nad Abcházskom a 26. augusta 2008diplomaticky uznalo nezávislosť Abcházska.[15]
Podľa gruzínskej ústavy sú úradnými jazykmi Gruzínska gruzínčina a abcházčina. Abcházska vláda uznáva abcházčinu a ruštinu. Pred vojnou v rokoch 1992 – 1993 boli Abcházci vo svojom regióne menšinou a najpočetnejší boli (asi 40 %) Gruzínci. Z nich väčšina – viac než 200 tisíc gruzínsky hovoriacich obyvateľov, počas vojny z Abcházska utiekla v dôsledku etnických čistiek vykonávaných oboma stranami počas konfliktu i po ňom. Do roku 2008 sa okolo 45 000 utečencov vrátilo. Abcházsko vydáva svoje poštové známky. Jeho oficiálnou menou je ruský rubeľ.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Abcházsko leží v severozápadnej časti Zakaukazska. Väčšinu jeho územia zaberajú svahy južného Veľkého Kaukazu, pričom časť severných hraníc tvorí jeho predelový hrebeň Dombaj-Uľgen (4 046 m n. m.). Smerom k málo členitému pobrežiu Čierneho mora krajinu tvoria úrodné nížiny a do mora ústi niekoľko krátkych ale vodnatých riek. Najväčšie horské jazerá Abcházska sú Rica a Amtkeli. 55% plochy krajiny tvoria lesy.[16]
Pri rieke Galidzga sa nachádzajú ložiská čierneho uhlia, pri rieke Kordon baryt, v krajine sú i náleziská polymetalických rúd a ortuti.[16]
Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]
Podnebie Abcházska je vlhké a subtropické, vrcholy Kaukazu sú však celoročne pokryté snehom. Nížiny i úbočia sú pokryté úrodnou pôdou s dostatkom vlahy. Na nížinách sa darí subtropickým plodinám, vrátane paliem, na úbočiach sa pestuje predovšetkým čajovník.[16]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už v paleolite. Už v období rokov 4000 pred Kr. bolo v Abcházsku (ako potvrdzujú bohaté archeologické nálezy) rozvinuté poľnohospodárstvo, chov dobytka, tkáčstvo, výroba keramiky, obrábanie kameňa, medi a bronzu (abcházske dolmeny). Keď sa Abcházsko dostalo do sféry vplyvu Kolchidského kráľovstva, začali sa na jeho území objavovať prvé mestá.[16]
Antika[upraviť | upraviť zdroj]
V druhej polovici prvého tisícročia pred Kr. na územie Abcházska prenikli Gréci, ktorí založili prístavné mestské kolónie (Dioskuria – na mieste dnešného Suchumi, Gienos – na mieste Očamčiry, Pitiunti – na mieste Picundy).[16]
Koncom 2. storočia pred Kr. v Abcházsku vládol pontský kráľ Mitridat VI. Evpator, v roku 65 pred Kr. prišli Rimania a na mieste gréckej Dioskurie postavili pevnosť Sebastopolis. V tom istom čase začali vznikať miestne samostatné kniežatstvá – Sanigij, Abazgija, Apsilija, Miciminija.[chýba zdroj]
Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]
V 4. až 6. storočí sa Abcházsko stalo súčasťou Byzantskej ríše, ktorá oň viedla boje s Perzskou ríšou; v tom čase sa v tejto oblasti šírilo kresťanstvo. V 6. storočí sa začalo formovanie Abcházskeho kráľovstva, plnú nezávislosť získalo v 80. rokoch 8. storočia za Leona II., ktorý porazil Byzanciu a prijal titul kráľ. Faktickou súčasťou Abcházskeho kráľovstva bolo i celé západné a časť východného Gruzínska.[16]
Abcházske kráľovstvo s hlavným mestom Khuthasi (dnešné Kutaisi) značne zosilnelo v 9. a v prvej polovici 10. storočia. Od začiatku 9. storočia bojovalo s Tao-Klardžetským a Kachtinským kráľovstvom o vládu nad Gruzínskom. Abcházski králi Georgij († 955) a Leon III. (955 – 967) si podrobili časť Kacheti a severnú časť Tao-Klardžetska, napriek tomu neskoršie oslabenie kráľovstva za kráľa Demitreho (967 – 975) viedlo k víťazstvu Tao-Klardžetska.[chýba zdroj]
V roku 975 sa Abcházsko stalo súčasťou Gruzínska.[16]
V 15. storočí po rozpade Gruzínskeho kráľovstva obnovili abcházske kniežatá svoju územnú nezávislosť a založili Abcházske kniežatstvo.
V 70. rokoch 16. storočia sa Abcházska a celého západného Gruzínska dostalo pod nadvládu Turecka,[16] ktoré postavilo na brehu Čierneho mora mnohé pevnosti – Suchumi-Kale (budúce Suchumi), Poti, Anapu a iné. Veľká časť obyvateľstva Abcházska konvertovala na islam. Odpor abcházskych národov vyústil do protitureckých povstaní (1725, 1733, 1771, 1806).
Novšie dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Od konca 17. storočia abcházske kniežatá hľadali možnosť záchrany od osmanského útlaku u Ruska. Knieža Kelebšej, ktorý inicioval zblíženie s Ruskom, bol zabitý v roku 1808 pri protureckom sprisahaní. V smerovaní nastolenom Kelebšejom pokračoval jeho syn Safarbejev-Georgij, v roku 1809 potlačil protiruský Mjateš a obrátil sa na ruskú vládu s prosbou o patronát. Prosba bola vyslyšaná, 29. februára 1810 vyšiel manifest Alexandra I. o pripojení Abcházskeho kniežatstva k Ruskému impériu.
Po pripojení sa začal rozvoj Abcházskej ekonomiky a kultúry. Keďže však dochádzalo k nútenému šíreniu kresťanstva, vznikali abcházske povstania. Počas rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 – 1878 mnohí nespokojenci s ruskou politikou Abcházsko opustili, bežné boli i masívne násilné deportácie do Osmanskej ríše.[16] Za jediný rok 1877 sa počet obyvateľov Abcházska znížil takmer o polovicu.
Napriek nestabilnej politickej situácii malo v roku 1917 Abcházsko rozvinutú ekonomiku.
Po Februárovej revolúcii 1917 vládli v Abcházsku menševici. Od novembra 1917 bolo Abcházsko súčasťou Zakaukazského komisariátu. V marci 1918 boľševicizorganizovali ozbrojené povstanie proti vláde Zakaukazského komisariátu a 8. apríla 1918 po získaní Suchumi bola v Abcházsku vyhlásená sovietska vláda. 17. mája však Suchumi znovu obsadili vojská Zakauzského komisariátu. Sovietska vláda bola v Abcházsku obnovená 4. marca 1921.[chýba zdroj]
28. marca 1921 bolo Abcházsko vyhlásené za nezávislú Sovietsku socialistickú republiku (Abcházska ASSR). 16. decembra 1921 sa Abcházsko na základe osobitnej zväzovej dohody stalo súčasťou Gruzínskej SSR a o rok neskôr, 13. decembra 1922 sa spolu s celým Gruzínskom stalo časťou ZSFSR. 30. decembra sa ZSFSR pričlenilo k ZSSR.
1. apríla 1925 bola prijatá prvá ústava Abcházska[16] ako suverénnej republiky, zostávajúcej v zmluve s Gruzínskou SSR (v článku 3 ústavy sa podčiarkuje unikátny status Abcházska v ZSSR – «ССР Абхазия, объединившись на основе особого союзного договора с ССР Грузией, через неё входит в Закавказскую Социалистическую Федеративную Советскую Республику и в составе последней – в Союз Советских Социалистических Республик»). V r. 1931 bol tento status zrušený – Abcházsko sa stalo obyčajnou autonómnou republikou (Abcházska АSSR) v rámci Gruzínskej SSR.
Boj za nezávislosť[upraviť | upraviť zdroj]
Po rozpade ZSSR zosilneli v Abcházsku snahy o nezávislosť. 16. júla 1989 sa začali násilnosti medzi Abcházcami a Gruzíncami v Suchumi. Situácia sa ďalej skomplikovala po osamostatnení Gruzínska od ZSSR v roku 1991 a po nástupe gruzínskeho prezidenta Gamsachurdiu, ktorý zrušil autonómne postavenie nielen Abcházska, ale aj Južného Osetska a Adžarska. To vyvolalo konflikty vo vnútri Abcházska a konflikty Abcházcov s Gruzíncami.
23. júla 1992 miestny parlament zrušil ústavu z roku 1978 a obnovil platnosť ústavy z roku 1925, označujúcej Abcházsku republiku za samostatný štát v rámci Gruzínska. Gruzínsko tento akt neuznalo a auguste 1992 vstúpili na územie Abcházska gruzínske vojská. V konflikte došlo na obidvoch stranách k národnostným čistkám; výsledkom boli tisíce utečencov. Boje boli ukončené v septembri 1993 a prímerie uzatvorené 14. mája 1994. Na jeho dodržiavanie dozerali na hraniciach tvorených riekou Inguri mierové sily OSN, tvorené prevažne ruskými jednotkami. Prebiehali rokovania o postavení Abcházska v rámci Gruzínska, ktoré však skončili neúspechom.[16]
Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
7. augusta 2008 vypukla vojna v Južnom Osetsku s bojovými akciami prebiehajúcimi na juhoosetskom území. Na to zareagovalo Rusko (vojenským zásahom v Južnom Osetsku) a aj Abcházsko, ktoré okamžite Rusku poskytlo svoje územie ako nástupisko k útoku a obsadeniu časti Gruzínska. 9. augusta 2008 ruské a abcházske jednotky zaútočili v Kodorskom údolí, ktoré síce patrilo historicky k Abcházsku, ale bolo pod vojenskou kontrolou Gruzínska. Za významnej pomoci vojsk Ruskej federácie bolo 10. a 11. augusta Kodorské údolie obsadené.[14]
25. augusta 2008 obe komory ruského parlamentu schválili dokument uznávajúci nezávislosť Abcházska a Južného Osetska.
Ruský prezident Medvedev nasledujúceho dňa uznal nezávislosť Abcházska a Južného Osetska. Rusko sa stalo prvým štátom, ktorý uznal nezávislé Abcházsko. 3. septembra 2008 uznala nezávislosť Abcházska aj Nikaragua, 10. septembra 2009 Venezuela, 15. decembra 2009 Nauru,[17] dňa 23. mája 2011 Vanuatu a 18. septembra 2011 Tuvalu. Ešte v roku 2006 sa navzájom uznali Abcházsko, Južné Osetsko a Podnestersko. Spojené štáty a ani žiaden z členských štátov EÚnezávislosť Abcházska doteraz neuznali.
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Vzhľadom na priaznivé podnebie má krajina rozvinuté poľnohospodárstvo, pestuje sa tu a spracováva tabak a čaj. Rozšírené je vinohradníctvo, včelárstvo a výroba prírodného hodvábu. Elektrinu získava z uhoľných a vodných elektrární. Oblasť Suchumi je známa výrobkami z kože a obuvníckym priemyslom.[16]
Abcházsko je významná prímorská kúpeľná oblasť a jeho hospodárstvo je zamerané na turistický ruch na čiernomorskom pobreží (prímorské letoviská Gagra, Picunda, Suchumi a ďalšie, horské Rica, Dombaj). Veľkú tradíciu má rybolov.[16]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Abcházsko ma rozvinutú cestnú sieť, ktorá pozostáva z hlavnej tepny na pobreží Čierneho mora a z ciest vedúcich do vnútrozemia. Železnicu predstavuje predovšetkým elektrifikovaná širokorozchodná trať vedúca po pobreží od Gruzínska do Ruska (Tuapse – Suchumi – Samtredia). Suchumi je abcházskym hlavným prístavom; k ďalším významnejším patrí Gagra, Gudauta a Očamčira. V Suchumi sa nachádza i jediné medzinárodné letisko.[16]
Comments