Azerbajdžan

Azerbajdžanská republika

📷📷

Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je ázijský štát, kedysi zväzová republika ZSSR. Na severe susedí s Gruzínskom (322 km) a Ruskom (284 km), na juhu s Iránom (611 km), na západe s Arménskom (787 km) a enklávou Nachičevan s Tureckom (9 km).

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Obmýva ho Kaspické more. Zo severu je ohraničený pásmami Kaukazu (najvyšší vrch Bazardüzü - 4 466 m n. m.). , na juhovýchode krajiny sa dvíhajú pásma Malého Kaukazu a Arménskej vysočiny. Stred krajiny vypĺňa Kursko-arakská nížina, rozdelená riekami Kura a Araks. Prevažná časť krajiny má suché subtropické podnebie. Pohoria majú vlhkejšie avšak tiež subtropické podnebie. Najvýznamnejším nerastným bohatstvom krajiny sú ložiská ropy a plynu na Apšeronskom polostrove. Význam majú aj železné rudy a alunity (zdroje hliníka).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Azerbajdžanu

Exponované územie Azerbajdžanu ležiace v takzvanej kaspickej bráne bolo osídlené už od najstarších čias. V 9. storočí pred Kr. patrilo do ríše Urartu, v 6. storočí pred Kr. do Médskej ríše. V oblasti sa stretali záujmy Grékov, Rimanov a Perzskej ríše. V tomto období sa na pobreží Kaspického mora usídlili kočovné kmene patriace do tureckej jazykovej skupiny. Ich postupným miešaním s Médami a Skýtmi vznikol dnešný Azerbajdžanský národ. Od 7. storočia Azerbajdžan ovládali Arabi, ktorí priniesli do krajiny Islam. V 13. storočí oblasť ovládli Mongoli. Dobyť krajinu sa neskôr usilovali aj Peržania a Turci. Od 18. storočia sa začal prejavovať vplyv cárskeho Ruska v oblasti. V 19. storočí sa krajina rozdelila a stala sa súčasťou Perzskej ríše (Iránu) a Ruska. V roku 1991 bývalá sovietska republika získala nezávislosť. Dnes je obeťou územných sporov a náboženských nepokojov, krajina sa stala obeťou vojen. Ohniskom nepokojov je Náhorný Karabach obývaný Arménmi.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

📷Baku

Je to krajina bohatá na nerastné suroviny - mangán, železo, meď. Počas sovietskej éry vzrástol aj význam ťažby alunitu, minerálubohatého na hliník, pretože Sovietsky zväz nemal dostatok bauxitu. Významný závod spracúvajúci alunit sa nachádza v azerbajdžanskom meste Zaglik. Už od staroveku sú využívané ložiská ropy v okolí Baku, neskôr boli objavené ďalšie ložiská ropy i v Kaspickom mori. Na úpätiach pohorí a v dolinách riek sa pestujú rôzne poľnohospodárske plodiny, najmä bavlník, obilniny, ryža, ovocie, čaj a tabak. Porasty pohorí vytvárajú zas vhodné podmienky na chov hovädzieho dobytka, kôz a oviec. Ekonomické problémy krajiny sa od rozpadu ZSSR pomaly prehlbovali. K prepadu im ešte dopomohol konflikt so susedným Arménskom. Celkovo sa však Azerbajdžanská vláda začala zaoberať ekonomickými problémami len v posledných rokoch, kedy začala s ekonomickými reformami. Baku malo tiež problém s dodávkami svojej ropy na západné trhy. Prehlbujú sa obchodné styky s Tureckom, naopak upadajú vzťahy s bývalými republikami ZSSR. Celá ekonomika je výrazne závislá od ceny ropy. V krajine žije veľké množstvo obyvateľstva pod hranicou chudoby (skoro 50%).

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z hlavných problémov štátu sú značné ekologické škody spôsobené znečistením v priemyselných oblastiach. Priemyselné oblasti sú ekologicky veľmi znečistené a predstavujú veľký problém tejto krajiny.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

islam - 97,4 % kresťanstvo - 1,1 % bez - 1,0 % iné - 0,5 %