Bhután

Bhutánske kráľovstvo

📷📷

Bhután, dlhý tvar názvu Bhutánske kráľovstvo, je ázijský štát.

Poloha a charakter územia[upraviť | upraviť zdroj]

Bhután je typickým príkladom hornatej krajiny. Takmer 50 % rozlohy sa nachádza v nadmorskej výške nad 3 000 m n. m. Najvyššou horou tejto malej krajiny je Kulagangri (7 554 m). Vo výškach nad 4 500 m n. m. leží trvalo sneh a vyskytujú sa tu horské ľadovce. Riečna sieť je dosť rozvinutá, najdôležitejšími riekami sú Amo, Kuri, Manas a Sankosh (najdlhšia rieka 190 km). Lesy pokrývajú viac ako 55 % rozlohy krajiny. V južnej časti sú monzúnové lesy, vo vyšších polohách sú zmiešané lesy, zložené z borovíc, jedlí a dubov. V lesoch nachádza svoj domov veľa cicavcov, ako tigre, slony a jaky.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Na väčšine územia prevláda chladné a suché vysokohorské podnebie, na juhu ale prevláda subtropické podnebie vlhkého monzúnového typu. Obdobie dažďov trvá od apríla či mája do septembra až októbra. Priemerne v Bhutáne ročne spadne 1 500 až 3 000 mm zrážok. V hlavnom meste Thimphu je priemerná teplota v januári 0 °C a úhrn zrážok 15 mm, v júli potom 15 °C a 373 mm.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

📷Mapa Bhutánu

Bhután patrí k najchudobnejším krajinám sveta. Poľnohospodárstvozamestnáva 93 % Bhutáncov v produktívnom veku, ale orná pôda zaberá iba 8 % rozlohy štátu, pastviny potom ďalších 6 %. Túto situáciu navyše komplikuje stále pretrvávajúci feudálny systém, majiteľmi väčšiny tejto pôdy sú lamaistické kláštory a veľkostatkári. Pestuje sa hlavne ryža, pšenica, jačmeň, proso, kukurica, zemiaky, juta, pohánka, bavlna, strukoviny a tabak. Na juhu sa rozvíja sadárstvo. Kočovníci pasú kone, ovce, jaky, muly a kozy, ďalej sa chovajú ošípané a dobytok. Celkom rozvinuté je lesníctvo. Ťaží sa hlavne teakové drevo.

V Bhutáne sa ťaží čierne uhlie, vápenec, mramor, sadrovec a grafit. Iba v 70. rokoch tu vznikali prvé priemyselné závody: textilné, spracúvajúce ovocie, vodné elektrárne, cementárne, zápalkárne a píly. Dlhú tradíciu tu majú umelecké remeslá ako tkáčstvo, rezbárstvo, výroba ručných zbraní a kovových predmetov. Zatiaľ malú, ale stále významnejšiu úlohu hrá cestovný ruch. Hranice boli pre cudzincov otvorené až v roku 1974. Značné príjmy do štátnej pokladnice prináša vývoz elektrickej energie do Indie. Ale aj tak je bhutánske hospodárstvo dosť závislé od zahraničnej pomoci.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bhutánu

Začiatky dejín Bhutánu sú obostreté tajomstvom. Historici sa domnievajú, že zhruba od 9. storočia územie postupne osídľovali kmene, ktoré prichádzali z Tibetu. V 11. storočí tu vytvorili vlastný štát. V 17. storočí sa Bhután stal kniežatstvom, ktoré bolo závislé od Tibetu, neskôr ho ovládli Číňania. V roku 1772 sa rozhorel spor s Východoindickou spoločnosťou, ktorý, aj keď bol v roku 1777 uzatvorený mier, viedol k vyvlastneniu 18 údolí (v roku 1865) a hlavných dopravných ciest. Tým bola krajina fakticky anektovaná Spojeným kráľovstvom. Roku 1910 sa Bhután stal britským protektorátom. V roku 1949 kontrolu nad zahraničnou a obrannou politikou krajiny prevzala India. Otroctvo v Bhutáne bolo zrušené až v roku 1956. Od roku 1971 je Bhután členom OSN. V krajine je zakázaná činnosť politických strán, jediná bhutánska politická strana Bhutánsky národný kongres sídli v exile v Indii. V rokoch 1990 – 1999 tu platil zákaz sledovania zahraničných televíznych staníc. Až v roku 2000 bol sprístupnený internet. Od roku 2004 je v krajine zakázaný predaj tabaku a fajčenie na verejnosti.