Dánske kráľovstvo
📷📷
Zemepisná poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Dánske kráľovstvo je najmenšou škandinávskou, ale s Grónskom druhou najväčšou európskou krajinou (Grónsko patrí zemepisne k Amerike). Obmýva ho Baltské more a Severné more. Dánsko sa rozprestiera severne od Nemecka, juhozápadne od Švédska a južne od Nórska na Jutskom polostrove a na ďalších 474 väčších či menších ostrovoch (medzi najväčšie ostrovy patria: Sjælland, Fyn, Lolland, Falster, Langeland) na severozápade Európy na sever od Nemecka. Hoci vyše dve tretiny z celej rozlohy územia pripadajú na Jutský polostrov, má Dánsko viaceré črty ostrovného štátu. K Dánsku patria aj Faerské ostrovy a Grónsko. Väčšina z dánskych ostrovov nie je osídlená. V Grónsku sa však osídlenie udržalo, hoci väčšinu ostrova pokrýva hrubá vrstva ľadu. 60 % plochy zaberá orná pôda. Dánsko ma veľmi výhodnú geografickú polohu. Leží na križovatkách obchodných ciest medzi Severným a Baltským morom. Jeho územie tvorí dopravný most medzi strednou a severnou Európou.
Členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Krajina má členité pobrežie. Vnútrozemie je nížinné. Povrch krajiny formoval pevninský ľadovec, je mierne zvlnený a rovinatý. Dánsko je najhustejšie zaľudneným štátom v severnej Európe. Dánsko má vďaka prírodným podmienkam (pôdy) a oceánskemu podnebiu dobré podmienky pre poľnohospodárstvo. Z celkovej rozlohy má Dánsko 55 % ornej pôdy, najviac zo všetkých krajín Európy.
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V súčasnosti má Dánsko vysokú životnú úroveň a vyspelé hospodárstvo.
Krajine chýbajú nerastné suroviny, preto sa rozvíjajú také odvetvia, ktoré majú nízke nároky na suroviny, ale vyžadujú si kvalifikovanú prácu (prístrojová technika a technika pre domácnosti). Významné zdroje surovín sú napr. úžitkové drevo v lesoch a ryby v okolitých moriach. Ulovené ryby, prevažne slede, sa spracovávajú a predstavujú i zložku vývozu.
Poľnohospodárstvo tejto krajiny sa orientuje predovšetkým na živočíšnu výrobu. Pestujú sa predovšetkým obilniny a krmoviny, na ktorých sa zakladá chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok pre mlieko, ošípané, hydina).
Z priemyslu je tu rozvinutý hlavne strojársky, chemický, textilný a potravinársky priemysel. Veľkým prínosom do ekonomiky Dánska je export potravinárskych produktov (mlieko a mliečne výrobky, hovädzie mäso, bravčová šunka, slanina, hydina, vajcia).
Pre ekonomiku krajiny je dôležitá aj námorná doprava. Vyše tri štvrtiny poľnohospodárskej výroby pripadajú na živočíšnu výrobu.
Z Dánska pochádza aj stavebnica Lego.
Politický systém[upraviť | upraviť zdroj]
Z politického hľadiska je Dánsko od roku 1849 konštitučnou monarchiou, pod ktorú spadajú aj dve samosprávne oblasti: Faerské ostrovy a Grónsko. Faerské ostrovy získali autonómiu v roku 1948 a Grónsko získalo štatút medzinárodnej autonómie až v roku 1979. Kráľ je formálnou hlavou štátu, výkonnú moc má vláda, na čele ktorej je ministerský predseda menovaný kráľom. Zákonodarnú moc má jednokomorový parlament, nazvaný Folketing, zložený zo 179 poslancov. Dánske súdy sú nezávislé. Voľby do parlamentu sa konajú každé štyri roky.
Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Dánsko je rozdelené na päť regiónov s 98 obcami (dán. kommune, mn.č. kommuner). Faerské ostrovy a Grónsko sú autonómne regióny, ktoré nepatria ani do EÚ.
PolohaRegiónHlavné mestoPočet obyvateľov stav: 1. január 2013[1]Rozloha v km²Počet obyv./km²📷Region NordjyllandAalborg580 2727 92773,2📷Region MidtjyllandViborg1 272 51013 14296,8📷Region SyddanmarkVejle1 201 41912 19198,5📷Region HovedstadenKøbenhavn1 732 0682 561676,3📷Region SjællandSorø816 3597 273112,2
Demografia[upraviť | upraviť zdroj]
Z celkového počtu obyvateľov žije v Grónsku 53 000 a na Faerských ostrovoch asi 46 000 obyvateľov. Počet obyvateľov Dánska pomaly stúpa vďaka emigrantom z Turecka a arabských krajín.
Etnické zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
Obyvateľstvo tvoria prevažne Dáni. Dáni patria ku germánskej jazykovej skupine. Okrem nich žije pri hraniciach s Nemeckom malá nemecká menšina. V krajine žije aj komunita pôvodných obyvateľov z Grónska. V poslednom čase sa Dánsko mení na multikultúrnu spoločnosť. Počet emigrantov dosahuje 9,5 % obyvateľstva (cca 526 000 obyvateľov). Najväčšiu skupinu medzi nimi tvoria prisťahovalci z Turecka. Za nimi nasledujú prisťahovalci z Bosny, Kosova, Maroka, Pakistanu, Somálska, ale aj z Čile či z Vietnamu. Malú skupinu tvoria aj prisťahovalci z Poľska a pobaltských krajín.
Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
V Dánsku je stále štátnou cirkvou od reformácie Dánska (evanjelická) cirkev. Jej vplyv v spoločnosti klesá, podobne aj pomaly klesá počet jej príslušníkov. V roku 2013 to bolo 4 430 643 obyvateľov, čo predstavovalo 79,1 % obyvateľstva (v roku 1990 to bolo 89,3 %). Znižuje sa aj návštevnosť bohoslužieb a členstvo v cirkvi je viac formálne. Naopak narastá počet obyvateľov bez vyznania. S príchodom emigrantov stúpa počet moslimov (Turci, Arabi, Albánci). Islam je dnes druhým najrozšírenejším náboženstvom v Dánsku a počet jeho prívržencov stále stúpa. V roku 2009 žilo v Dánsku 3,7 % obyvateľov, ktorí sa hlásia k islamu. Okrem nich žije v krajine aj skupina budhistov (20 000, t. j. 0,1 %). Pomaly stúpa aj počet príslušníkov rímskokatolíckej cirkvi. Je ich 39 000, čo predstavuje asi 0,7 % obyvateľov. Do reformácie bolo Dánsko rímskokatolíckou krajinou. V krajine žijú aj skupinky hinduistov, pentekostalistov, mormónov, baptistov či pravoslávnych.
Ochrana životného prostredia[upraviť | upraviť zdroj]
Dáni sa ako jedni z prvých začali vážne zaoberať ochranou životného prostredia, čo im neskôr v rámci EÚ začalo prinášať výhody. V roku 1971 vytvorili ministerstvovenujúce sa environmentálnym otázkam a v roku 1974 ako prví schválili zákon na ochranu životného prostredia. Odvtedy samozrejme prijali množstvo dodatkov, ktoré tento zákon sprísnili. Keďže dánsky model pre environmentálnu legislatívu sa stal vzorom pre EÚ, dánske podniky boli oproti ostatným vo výhode. Dnes Dáni predávajú know-how svojho environmentálneho modelu do ďalších štátov mimo EÚ.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Osídlenie územia dnešného Dánska sa začalo už v 10. storočí pred Kr. Vývoj kultúry v podobe prvého hláskového písma je doložený počas trvania železnej doby. Výrazným posunom vpred možno nazvať obdobie od 6. storočia po Kr., odkedy začali vznikať kráľovstvá. Dánsko je pravdepodobne najdlhšie trvajúce kráľovstvo na svete. Dáni si do dnešných čias zachovali tradičnú úctu ku kráľovskej rodine. Historicky známe sú vikingské výpravy, ktoré sa uskutočňovali hlavne v 8. a 9. storočí. Neskôr nastalo obdobie budovania hradov a vzniku šľachty. V 16. storočí Dánsko prijalo luteranizmus, ktorý sa stáva jediným štátnym učením v náboženstve. 13. až 16. storočie sa vyznačovalo bojom o moc. O niečo miernejšie boli v dejinách Dánska nasledujúce storočia, pretože sa postupne vytváralo jeho silné ekonomické postavenie. V 20. storočí sa Dánsko začlenilo do európskych štruktúr, stalo sa tiež členom OSN, NATO. Z hľadiska turistického ruchu je atraktívnou krajinou.
Faerské ostrovy[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Faerské ostrovy
Ostrovy objavili približne v roku 600 írski mnísi. Vikingské obdobie sa podľa severských ság začínalo v roku 825, keď na ostrovy v dnešnom Funninguri prišiel Grímur Kamban. Neskôr ostrovy osídlili prisťahovalci z Nórska a oblastí okolo Írskeho mora. Na ostrovoch s rozlohou 1 400 km² žije 49 000 ľudí, z čoho je 90 % Faerčanov. Úradnými jazykmi sú dánčina a faerčina. Faerské ostrovy boli dŕžavou Nórska od roku 1035, lénom Dánska z roku 1816 a po druhej svetovej vojne dostali v roku 1948autonómiu. Faerské ostrovy reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Faerský parlament Løgting má 33 členov a volí sa každé štyri roky.
Grónsko[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Grónsko
Ostrov objavil roku 875 vikingský moreplavec Gunnbjorn. V rokoch 982 – 985 preskúmal juhozápadné pobrežie Erik Červený. Neskôr ostrov osídlili prisťahovalci z Islandu. Na tomto najväčšom ostrove na svete s rozlohou 2,175 mil. km² žije iba 56 000 ľudí, z čoho je 48 000 Inuitov. Úradnými jazykmi sú dánčina a inuitčinavytvorená z troch eskimáckych dialektov. Grónsko bolo kolóniou od roku 1380 a až keď sa roku 1953 stalo súčasťou Dánska, získalo autonómiu. Aj Grónsko reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Grónsky parlament Landsting sa volí každé štyri roky.