Džibutsko, dlhý tvar Džibutská republika, je štát v Afrike. Jeho susedmi sú Eritrea, Etiópia, Somálsko.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Džibutsko leží pri prielive Báb el-Mandeb medzi Červeným morom a Adenským zálivom. Povrch krajiny je prevažne hornatý, nížina sa nachádza len pri pobreží. Najvyšším vrchom je Musa Ali, ktorý je vysoký 2 028 m n. m.. V strednej časti Džibutska leží tektonická zníženina okolo jazera Assal, preliačina, hlboká 155 m pod úrovňou mora. V štáte neexistujú stále rieky, podnebie je horúce a značne suché, keďže leží v zrážkovom tieni Etiópskej vysočiny. Zrážky na území nikde nepresahujú 200 mm za rok. Priemerná teplota v januári je 30°C a v júli 35°C.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť dnešného Džibutska obývalo postupne niekoľko rôznych kmeňov. Ako poslední krajinu ovládli Ísovia(Issovia) a Afari. Vďaka početným obchodným stykom s Arabmi prijali tieto dva kmene islam. V 19. storočí Francúzi najprv kúpili prístav Obock; v roku 1888 založili prístav Džibuti a ustavili nad ním protektorát. V roku 1896 vznikla kolónia Francúzske Somálsko. V rokoch 1940 až 1942 bolo územie okupované Talianskom. Od roku 1946 bolo zámorským územím Francúzska; v roku 1967 bola rozšírená miestna samospráva a územie bolo premenované na Francúzske pobrežie Afarov a Ísov (skrátene Afar a Issa). Samostatnosť získalo Džibutsko 27. júna 1977.
V 90. rokoch 20. storočia vyvolali Afari občiansku vojnu, ktorú sa podarilo ukončiť mierovou zmluvou v roku 1994.
Správne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]
Prehľad jednotlivých regiónov:
Ali Sabieh (Region d'Ali Sabieh)Arta(Region d'Arta)Dikhil (Region de Dikhil)Mesto Džibuti (Ville de Djibouti)Obock (Region d'Obock)Tadjourah (Region de Tadjourah)
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Hospodárstvo Džibutska je založené na službách. Oblasť služieb ťaží z polohy krajiny a jej významu ako zóny voľného obchodu severovýchodnej Afriky. Dve tretiny obyvateľov žije v hlavnom meste, zvyšok tvoria kočovné kmene žijúce vo vnútrozemí.
Džibutsko funguje ako oblastný dopravný uzol, aj ako medzinárodné prekladisko lodí a stredisko zásobovania. Krajina má nedostatočné prírodné zdroje a nerozvinutý priemysel. Je preto tiež silne závislá od zahraničnej finančnej pomoci a rozvojovej spolupráce, ktoré pomáhajú udržať stabilnú platobnú bilanciu a zväčšujúci potenciál pre budúci hospodársky rast. Miera nezamestnanosti pohybujúca sa medzi 40 až 50 percentami predstavuje závažný problém. Inflácia naopak nie je kvôli naviazaniu džibutského franku k americkému doláru znepokojujúca.
Krajina dosahuje popredné miesta na svete v chove tiav, produkcii ťavieho mäsa a iných ťavích produktov.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Asi polovicu obyvateľstva tvoria Ísovia (Issovia), nazývaní aj Somálci. Afari tvoria asi 35% obyvateľstva. Ďalej sú v krajine prítomné početné komunity Európanov (najmä Talianov a Francúzov), Arabov a Etiópčanov. Pestrá národnostná skladba obyvateľstva na tomto malom území bola príčinou občianskej vojny v 90. rokoch 20. storočia.
Okrem nepočetnej európskej menšiny kresťanov sú takmer všetci obyvatelia moslimovia.