Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Najmenší štát kontinentu sa nachádza v jeho západnej časti, v povodí dolného toku rieky Gambia. Jediným susedom, obklopujúcim Gambiu zo severu, východu i juhu je Senegal, západnú hranicu tvorí pobrežie Atlantického oceánu. Poloha krajiny v nížinatej oblasti už tropického pásma mimo severnejšie ležiaceho suchého sahelu poskytuje dostatok vlahy pre pestovanie poľnohospodárskych plodín.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Územie dnešnej Gambie patrilo v 10. a 11. storočí do ríše Ghana, v 14. storočí do Malijskej ríše a v 15. až sem siahali hranice Songhajskej ríše. Tak ako na celom západnom pobreží Afriky, aj tu pristáli v roku 1455 prví portugalskínámorníci, ktorých onedlho nasledovali obchodníci, ktorí v ústí rieky Gambia založili obchodnú stanicu.
Oblasť bola známa množstvom malých súperiacich kráľovstiev, medzi ktorými bolo množstvo konfliktov, uľahčujúcich kolonizáciu. V 18. storočí tu prebiehalo súperenie Britov a Francúzov o nadvládu, ktorej sa napokon ujali Francúzi. Briti kúpili v roku 1816 od miestneho kráľa ostrov v ústí rieky, kde na mieste dnešného hlavného mesta Banjul založili vojenskú základňu. V rokoch 1821 – 1843 územie Gambie spravuje Britská západoafrická federácia, potom je až do roku 1866 samostatnou kolóniou, kedy spadá pod guvernéra vo Freetowne v Sierra Leone. Koniec 19. storočia je opäť v znamení náboženských konfliktov a v oblasti sa začal presadzovať islam. Po dohode Francúzov a Britov dochádza v roku 1889 k vytýčeniu pevných hraníc, platiacich dodnes. Od roku 1894 je Gambia britským protektorátom s nepriamou správou a územie je rozdelené na 35 oblastí, spravovaných náčelníkmi. Autonómiu získala krajina v roku 1962 a od 18. februára 1965 je Gambia nezávislým štátom.
📷Mapa Gambie
Vo voľbách v roku 1962 sa dominantnou stranou stala Ľudová pokroková strana Dawda Jawaru, ktorý napokon vydobyl pre krajinu nezávislosť v rámci Commonwealthu. V roku 1970 sa Gambia stala republikou na čele s prezidentom. Obdobie viactraníckeho systému vlády Jawaru trvalo takmer 30 rokov a bolo vnímané skôr pozitívne. Pokus o prevrat v roku 1981 bol potlačený vďaka vyžiadanej vojenskej intervencii Senegalu, s ktorým Gambia následne vytvorila konfederáciu Senegambia. Tá sa však rozpadla už po siedmich rokoch v roku 1989. Nespokojnosť so skorumpovaným režimom, no najmä rastúca nespokojnosť vojakov so zlými podmienkami vyústila 22. júla 1994 do vojenského prevratu pod vedením poručíka Yahyu Jammeha. Jawara bol po neúspešnej žiadosti zahraničia o pomoc nútený odísť do exilu vo Veľkej Británii.
Prevrat mal veľkú podporu medzi obyvateľstvom, ktoré verilo v zásadné zmeny a Jammeh sa napokon po kontroverzných zásahoch v ústave postavil do pozície jediného prezidentského kandidáta. Predvolebná kampaň sa opäť niesla v duchu zastrašovania a obmedzovania opozície a Jammeh i jeho strana APRC vo voľbách v januári 1997 zvíťazili. Sklamanie obyvateľov a najmä obmedzovanie nezávislých médii a novinárov spôsobovali opakované sprisahania a demonštrácie. Nerovné podmienky poznačili i kampane v ďalších voľbách, kde opäť jednoznačne uspel Jammeh a jeho strana.
Dňa 11. decembra 2015 vyhlásil prezident Yahya Jammeh Gambiu za islamskú republiku. Oficiálny názov sa zmenil z pôvodného "Gambijská republika" na nový "Gambijská islamská republika".
Správne členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Gambiu tvorí 5 krajov (division), jedno veľkomesto (city) a 37 okresov.
Lower River (Mansa Konko)Central River (Janjanbureh)North Bank (Kerewan)Upper River (Basse Santa Su)Western (Brikama)
Hlavné mesto Banjul je klasifikované ako veľkomesto (city).
Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]
Gambia je zaostalý poľnohospodársky štát, ktorý však vďaka polohe na strategickej rieke Gambia zohráva dôležitú úlohu pri doprave tovaru do senegalského vnútrozemia. Pestuje sa tu najmä podzemnica olejná, ryža, proso, maniok, strukoviny, kukurica a bavlna. Chová sa hovädzí dobytok, ovce a kozy a dôležitý je rybolov.
Stále významnejším odvetvím priemyslu s rastúcimi príjmami je turizmus, ktorý sa rozvíja najmä na pobreží Atlantiku a západoeurópskym návštevníkom ponúka vhodné podmienky počas celého roka.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie: Malinkovia (Malinke, Mandingo, 43%), Fulbovia (Fula, 18%), Wolofovia (Wolof, 13%), Ďula (Ďulovia, Džola, Dyola, 7%), Soninke (Sarakole, 8,2%)
Náboženstvo: 90% moslimovia, zvyšok prevažne kresťania a animisti