Holandsko - Nederland

Holandsko

📷📷

Holandsko (holandsky: 📷 Nederland) je konštitučná monarchia ležiaca v západnej Európe. Na východe hraničí s Nemeckom a na juhu s Belgickom. Zo severozápadu krajinu obmýva Severné more.

Holandské Antily a Aruba, nezávislé ostrovné územia v Karibiku, sú taktiež súčasťou Holandského kráľovstva. Samotné Holandsko sa rozprestiera na území s celkovou rozlohou 41 526 km², pričom približne 6 500 km² zeme vzniklo vysúšaním mora. Takéto územia sa nazývajú poldry.

Holandsko je členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvárajú voľné spoločenstvo nazývané Benelux. Hlavným (hoofdstad) a najväčším mestom Holandska je Amsterdam. Sídlom holandského parlamentu, vlády i monarchu (regeringszetel) je však Haag.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálny holandský názov krajiny je „Nederland“, čo možno preložiť ako „nízko ležiacu zem“. Od toho je odvodené pomenovanie krajiny v iných jazykoch: „Nizozemsko“ v češtine, „Netherlands“ v angličtine, „Niederlande“ v nemčine, „Pays-Bas“ vo francúzštine atď.

V niektorých jazykoch má štát názov odvodený od regiónu Holland. Holland bolo jedno z historických grófstiev, ktoré pozostávalo z dnešných provincií Severný Holland a Južný Holland. Ekonomická sila a dôležitosť tohto regiónu viedli k tomu, že mnohé z krajín sveta nazývajú krajinu práve Holandskom.

V slovenčine sa v súčasnosti celý štát od roku 1581 nazýva „Holandsko“. Pozri aj Nizozemsko.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Holandsko je nížinnou krajinou, pričom väčšina krajiny tvorí rovina. Hornatá krajina sa nachádza iba v strede krajiny a na juhovýchodnom výbežku krajiny, kde vrásnením vznikli menšie hornaté vyvýšeniny. Najvyššie položeným bodom Holandska je vrch Vaalserberg, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške iba 322,7 m.

Vyše tretina územia Holandska leží nižšie ako je hladina mora. Bez dún (ich maximálna výška nepresahuje 57 m) a pobrežných hrádzí by časť Holandska zaliali vody Severného mora, Rýna, Másy a Šeldy.

Rieky a jazerá[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najväčšie holandské rieky patrí Rýn, ktorý tečie z Nemecka a jeho ďalšie prítoky, vrátane riek Waal a Lek; a riek Mása a Šelda, ktoré pritekajú z Belgicka. Tieto rieky a ich prítoky tečú v smere z východu na západ cez centrálnu časť krajiny. Na pobreží vytvárajú riečnu deltu s mnohými ostrovmi. Rieky sú prepojené početnými kanálmi, ktoré zabezpečujú lodnú dopravu.

V západnej a severnej časti Holandska sa nachádza niekoľko menších jazier. Väčšina veľkých prírodných jazier bola vysušená v snahe získať ďalšiu pôdu. V rámci obnovy riečnej delty a vysušením Zuiderského mora vznikli početné nové sladkovodné jazerá, pričom najväčšie z nich je Ijselské jazero.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

V Holandsku prevláda oceánske podnebie, ktoré je príznačné pre krajiny západnej a severnej Európy. Podnebie ovplyvňuje teplý morský prúd v Atlantickom oceáne. Ten spôsobuje, že zimy sú relatívne teplé, ale naopak letá veľmi teplé nie sú. Ročný úhrn zrážok je pomerne vysoký a pohybuje sa v rozmedzí 750 až 850 mm. Priemerné teploty v januári sú okolo 1,7 °C a priemerná júnová teplota je približne 17 °C.

Vo vnútrozemí sa často objavujú hmly a vanie silný vietor. Na pobreží sa často vyskytujú búrky, ktoré môžu spôsobiť záplavy. Iba šesť dní v roku je v Holandsku bezvetrie. Vďaka absencii prírodných bariér akými sú napr. pohoria sa klíma v jednotlivých častiach Holandska líši iba nepatrne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

📷Mapa Holandska, 1890

Územie dnešného Holandska je severnou časťou historického Nizozemska. V staroveku tam sídlili germánske a keltskékmene, ktoré súperili o moc. V 1. storočí pred Kr. ho čiastočne ovládli Rimania, v 8. storočí sa stalo súčasťou Franskej ríše. V 10. storočí sa krajina rozdrobila na jednotlivé kniežatstvá, pričom od 12. storočia vznikali mestá, prekvital obchod a remeslá.

Po niekoľkých pokusoch o zjednotenie sa celé územie Holandska dostalo roku 1477 do rúk Habsburgovcov. V polovici 16. storočia prepukla Holandská revolúcia a na severe vznikla Utrechtská únia, ktorá v roku 1581 vyhlásila Republiku siedmich spojených provincií (Holandskú republiku). Jej nezávislosť uznali aj ostatné európske veľmoci.

V 17. storočí Holanďania získali veľké územia v Ázii, Afrike, Amerike a na istý čas ovládli svetový obchod. V 18. storočí ich však z mnohých dŕžav vytlačilo Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Roku 1795 sa Holandska počas Francúzskej revolúcie zmocnili francúzske vojská. Na Viedenskom kongrese bolo roku 1815 vyhlásené Holandské kráľovstvo, ktorému patrilo do roku 1830 aj Belgicko a Luxembursko.

Od roku 1830 sa stalo samostatným kráľovstvom vo svojich súčasných hraniciach. Počas prvej svetovej vojny bolo neutrálne, v druhej svetovej vojne ho obsadilo nacistické Nemecko. Do polovice 20. storočia patrilo k najväčším koloniálnym veľmociam, patrila mu napr. Indonézia alebo Surinam. Postupne však o väčšinu kolónií prišlo a dnes mu patria iba malé zámorské územia v Karibiku.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

📷DrentheFlevolandFrízskoGelderlandGroningenLimburskoJužný HollandSeverné BrabantskoUtrechtOverijsselSev. HollandZéland

Holandsko je rozdelené na dvanásť administratívnych regiónov, ktoré sa nazývajú provincie. Na čele každej provincie stojí guvernér, ktorého oficiálne meno je „Commissaris der Koningin“. Jednotlivé provincie zo severu na juh sú:

Frízsko (Friesland): leží na severozápade krajiny; hlavné a najväčšie mesto: LeeuwardenGroningen: leží na severovýchode krajiny; hlavné a najväčšie mesto: GroningenDrenthe: leží na juh od Groningenu, hlavné a najväčšie mesto: AssenOverijssel: leží na juh od Drenthe; hlavné mesto: Zwolle, najväčšie mesto: EnschedeFlevoland: leží v strede krajiny severne od Utrechtu; hlavné mesto: Lelystad, najväčšie mesto: AlmereGelderland: leží na juh od Overijssel; hlavné mesto: Arnhem, najväčšie mesto: NijmegenUtrecht: leží v strede krajiny; hlavné a najväčšie mesto: UtrechtSeverný Holland (Noord-Holland): leží na severozápade krajiny; hlavné mesto: Haarlem, najväčšie mesto: AmsterdamJužný Holland (Zuid-Holland): leží na stredozápade krajiny, hlavné mesto: Haag, najväčšie mesto: RotterdamZéland: leží na juhozápade krajiny; hlavné a najväčšie mesto: MiddelburgSeverné Brabantsko (Noord-Brabant): leží na juhu krajiny; hlavné mesto: ’s-Hertogenbosch, najväčšie mesto: EindhovenLimbursko: leží na juhovýchode krajiny; hlavné a najväčšie mesto: Maastricht

Provincie sa ďalej členia na obce, ktoré sa nazývajú „gemeenten“. K 1. januáru 2006 ich bolo dovedna 458.

Okrem iného je krajina rozdelená na vodohospodárske oblasti, ktoré spravujú jednotlivé vodohospodárske úrady („waterschap“), ktoré sú zodpovedné za manažment vodných zdrojov. Týchto je 27. Ich vznik predchádza samotnému vzniku holandského národa, pričom prvá vznikla už v roku 1196.

📷Hustota zaľudnenia.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Holandsku

V Holandsku podľa sčítania obyvateľstva roku 2005 žilo 16 407 491 ľudí, pričom celková hustota zaľudnenia dosahuje približne 413 ľudí na km². Holandsko je 31. krajinou s najvyššou hustotou zaľudnenia na svete (odhad z r. 2017). Približne 66 % z celkovej populácie žije v mestách. Najväčším a zároveň hlavným mestom je Amsterdam s 735 562 obyvateľmi; nasleduje Rotterdam s 599 651 obyvateľmi, jeden z najväčších prístavov na svete; nasleduje administratívne centrum krajiny Haag (463 826) a štvoricu uzatvára Utrecht s populáciou 265 151 ľudí. Šestnásť ďalších miest má populáciu medzi 100 a 200 tisíc ľuďmi.

Etnicita[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva je pomerne rozmanité. Napriek tomu väčšinu obyvateľstva tvoria Holanďania (približne 80,8 %); nasledujú 2,4 % Nemci, 2,4 % Indonézania, 2,2 % Turci, 2,00 % Surinamčania, 1,9 % Maročania, 1,5 % Indovia, 0,8 % obyvateľstva pochádza z Antíl a z Aruby a 6,0 % je iného pôvodu. Táto štatistika zahŕňa iba Holandsko, nezahŕňa ostatné časti Holandského kráľovstva, ktoré majú prevažne neholandskú populáciu.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rímski katolíci tvoria približne 30 % a protestanti 20 % holandskej populácie. Moslimovia predstavujú 4 percentá a krajina má aj malú židovskú komunitu. Zhruba 39 % Holanďanov sa nehlási k žiadnej cirkvi. Katolíci žijú prevažne na juhu krajiny, protestanti na severe. Najväčšou protestantskou cirkvou sú kalvíni: Holandská reformovaná cirkev (Nederlandse Hervormde Kerk) a Reformovaná cirkev v Holandsku (Gereformeerde Kerken in Nederland), ktoré sa v roku 2004 zlúčili.

Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Úradnou rečou krajiny je holandčina, ktorú používa drvivá väčšina obyvateľov, s výnimkou niektorých prisťahovaleckých skupín. Druhou oficiálnou rečou je frízština, ktorá je rozšírená v provincii Friesland (Frízsko) a rozpráva ňou približne 700 000 ľudí.[1] Frízština má status úradnej reči iba v tejto provincii. Oba jazyky sú germánskeho pôvodu. Okrem holandčiny a frízštiny sa v Holandsku používa ešte ďalších štrnásť jazykov a dialektov, zväčša germánskeho pôvodu.

V Holandsku existuje dlhá tradícia výučby cudzích rečí a preto väčšina obyvateľstva ovláda angličtinu; rozšírené sú aj nemčina a francúzština.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Holandsko je známe tradíciou maliarskeho umenia. Flámski a holandskí maliari 15. až 17. storočia (Flámsko je dnes geografickou súčasťou Belgicka) ako napríklad Peter Paul Rubens, Rembrandt Van Rijn sú ťažiskovými prispievateľmi do kultúrno-historického pokladu Holandska. V neskoršej dobe našlo Holandsko maliarskeho génia v osobe Vincenta Van Gogha. Harry Mulisch bol holandský spisovateľ a esejista.

Holandskú kultúru poznačuje silná tradícia kultúrnej tolerancie a liberalizmu.

Holandsko ako bašta elektronického DJ-ingu[upraviť | upraviť zdroj]

Holandsko patrí v rámci svetovej úrovne k strediskám elektronickej hudobnej scény. Holandskí dídžeji patria k najpopulárnejším dídžejom v žánroch elektronickej hudby ako Hardcore, Hardstyle, techno, trance, house a aj v ďalších žánroch elektronickej tanečnej hudby. Medzi najznámejších predstaviteľov patria okrem iných Armin van Buuren, Tiesto, Sander van Doorn, Martin Garrix, Paul Elstak, Angerfist, Headhunterz. DJ Tiesta a (v roku 2004) a Armin van Buurena (r. 2011) odmenila holandská kráľovná Beatrix za ich hudobné zásluhy civilným rádom Oranje-Nassau v hodnosti "officier" (štvrtý v poradí šiestich stupňov)[2][3]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Najslávnejší holandskí spisovatelia sú Multatuli, Gerard Reve, Harry Mulisch.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Holandsko je otvorená ekonomika s obmedzenými štátnymi zásahmi od 80. rokov. Je 13. najväčšou ekonomikou na svete podľa HDP na obyvateľa (rok 2017).[4]

Základom holandského hospodárstva je priemysel, obchod a doprava, určitú rolu hrá aj poľnohospodárstvo. Z priemyselnej produkcie je dominantným spracovateľský priemysel, chemický priemysel, spracovanie ropy a elektrotechnický priemysel.

Ekonomika Holandska do značnej miery benefituje z otvorenosti a liberálneho prístupu (napríklad v Amsterdame žije viac než 180 národností). Vďaka tomu sa sem presťahovalo množstvo profesionálov z celého sveta, ktorí tvoria žiadanú pracovnú silu pre medzinárodné korporácie, ktoré sem presunuli svoje centrály. Holandsko je tiež sídlom mnohých inovatívnych startupov a dynamicky sa rozvíjajúcich tech-spoločností.

Finančným a obchodným centrom Holandska je Amsterdam,[5] Amsterdamská burza (AEX, dnes súčasťou Euronextu) je jedna z najstarších búrz na svete. V Holandsku platí mena euro, ktorá nahradila gulden 1. januára 2002.

Vďaka svojej geografickej polohe sa Holandsku darí v obchode a v doprave, v Rotterdame sa nachádza druhý najväčší prístav na svete Europort.