Jordánske hášimovské kráľovstvo
📷📷
Jordánsko, dlhý tvar Jordánske hášimovské kráľovstvo, je štát ležiaci na Blízkom východe.
Dejiny Jordánska[upraviť | upraviť zdroj]
Od 9. storočia pred Kr. Jordánsko ovládali Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše.
V 7. storočí sa tu usídlili moslimskí Arabi, čo viedlo ku križiackym výpravám. Arabom sa podarilo kresťanov z krajiny vytlačiť.
V 16. storočí sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše. Tí krajinu ovládali až do 1. svetovej vojny. Po vojne sa krajina dostala do správy Britov. Tí tu v roku 1921 vytvorili Zajordánsko, v roku 1923 Transjordánsko.
V roku 1946 získalo Jordánsko nezávislosť, ale už v roku 1948 bojovalo v arabsko-izraelskej vojne, v ktorej získalo územia za riekou Jordán.
Na konci 80. rokov v iracko-iránskom konflikte sa Jordánsko priklonilo na stranu Iraku.
V roku 1988 sa kráľ Husajn bin Talál vzdal Západného brehu Jordánu v prospech OOP.
V 90. rokoch pri operácii Púštna búrka zachovalo neutralitu, následkom čoho sa zlepšili vzťahy s Izraelom a podpísalo mierovú dohodu. Na Západnom brehu vznikla obmedzená autonómia.
Podnebie a geografia Jordánska[upraviť | upraviť zdroj]
Na pobreží Mŕtveho mora je stredomorské podnebie. Na zvyšku územia typické púštne, keďže až 95 % územia tvorí púšť a polopúšť. Zrážková činnosť je veľmi malá.
Krajinou preteká rieka Jordán. Na západe krajiny sa nachádzajú vysoké vápencové kopce. Na juhu krajiny sa nachádza najvyššia hora Džabal Ran 1 754 m n. m.
Krajina je rozdelená do 12 oblastí. Najväčším mestom je hlavné mesto Ammán, v ktorom žije tretina obyvateľstva. Ďalšie väčšie mestá sú Aqaba – prístav na pobreží Červeného mora, Irbid, Jerask a Kerak s nádhernou križiackou citadelou z roku 1142.
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Najvyššie príjmy pre krajinu zabezpečujú fosfáty, finančníctvo a turizmus.