Kórejská republika
📷📷
Kórejská republika (hovorovo označovaná aj ako Južná Kórea, čo však nie je oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu) je štát ležiaci na juhu Kórejského polostrova. Hlavným mestom je Soul. Jeho severným susedom je Kórejská ľudovodemokratická republika, hranicu tvorí tzv. demilitarizovaná zóna. V blízkosti Kórejskej republiky sa nachádza Japonsko, Čína a Rusko.
Pôvod názvu krajiny[upraviť | upraviť zdroj]
📷Všeobecná mapa Kórejskej republiky
Názov Kórea, ktorý sa používa v „západnom“ svete, sa odvodzuje od názvu stredovekého kráľovstva Korjo (고려). Do Európy ho priniesol Marco Polo zo svojich výprav do Číny. V samotnej Kórei (tak na severe ako aj na juhu) sa používa výlučne na označenie obdobia panovania dynastie Korjo (918 – 1392).
V Kórejskej republike sa na označenie štátu používa názov „Hanguk“ (한국, krajina ľudu Han), jazyka „Hangugo“ (한국어, jazyk národa Han), celého polostrova „Hanbando“ (한반도, polostrov Han). Je to skrátený tvar od „Tähan minguk“ (대한민국) čo v preklade znie ako „Republika veľkého národa Han“. Tento názov sa odvodzuje od 10 rokov trvajúceho cisárstva „Tähan čeguk“ (대한제국) (1897 – 1907) a od troch kmeňov Han (Činhan – 진한, Mahan – 마한 a Pjonhan – 변한), ktoré obývali južnú časť Kórejského polostrova niekedy na začiatku nášho letopočtu.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Až 99,9% obyvateľstva Kórejskej republiky tvoria Kórejčania. S počtom 51,4 miliónov sa zaraďuje na 27. miesto na svete. Hustotou zaľudnenia 507 osôb / km² je jednou z najhustejšie obývaných krajín na svete (23. miesto). Tak ako sa menili všetky sféry kórejskej spoločnosti, tak sa v posledných desaťročiach prudko menilo aj zloženie obyvateľstva. Prevažne agrárna krajina 50-tych rokov 20. storočia (počet obyvateľov zamestnaných v poľnohospodárstve dosahoval až 60%, v mestách žilo 20%) sa zmenila na vysoko urbanizovanú (v mestách dnes žije 75%) a priemyselnú krajinu (dnes pracuje v poľnohospodárstve 6,4% obyvateľov), v súčasnosti na post-priemyselnú krajinu.
Za vysoký stupeň urbanizácie je zodpovedné najmä:
situácia po kórejskej vojne – veľký počet utečencov zo severuod 60. rokov prudký priemyselný rozvoj sústredený v mestáchv 70. rokoch hnutie „Nová dedina“ (Sämaul undong 새마을 운동)
Najväčšie mestá majúce viac ako milión obyvateľov sú Soul (서울, okolo 11 miliónov obyvateľov), Busan (부산, 3,7), Inčon (인천 2,5), Daegu (대구 2,5), Ulsan (울산 2), Dedžon (대전 1,4) a Kwangdžu (광주 1,4).
60-te roky 20. storočia boli charakterizované vysokým prirodzeným prírastkom obyvateľstva vo výške 2,6%. Klesavý trend v posledných rokoch (pokles na 1% v 90-tych rokoch) sa prejavil najviac v súčasnosti, keď prirodzený prírastok obyvateľstva dosahuje 0,62%.
Z pohľadu náboženskej príslušnosti 46% ľudí sa nehlási k žiadnemu konkrétnemu náboženstvu či cirkvi. Zvyšných 54% je rozdelených v pomere 26% kresťanov, 26% budhistov, 1% konfuciánov a 1% iné menšinové vyznania (napr. čondokjo, islam atď.)
Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]
📷Rozdelenie na provincie
V súčasnosti je Kórejská republika delená na:
špeciálne vydelené mesto[upraviť | upraviť zdroj]
Soul – zároveň aj hlavné mesto Kórejskej republiky
6 miest pod priamym riadením vlády[upraviť | upraviť zdroj]
8 provincií[upraviť | upraviť zdroj]
1 autonómna oblasť[upraviť | upraviť zdroj]
ostrov Čedžu-do
Politický systém[upraviť | upraviť zdroj]
📷Soul
Kórejská republika je parlamentnou demokraciou prezidentského typu. Hlavou štátu a zároveň najvyšším predstaviteľom výkonnej moci je prezident volený vo všeobecných voľbách na jedno volebné obdobie raz za päť rokov bez možnosti znovuzvolenia. Od februára 2013 je prezidentkou Pak Kun-hje. Prezident menuje premiéra a celý vládny kabinet so súhlasom parlamentu.
Druhou zložkou moci je jednokomorový parlament Kukhwe (국회, Národné zhromaždenie). Zástupcovia do kórejského parlamentu (299 miest) sú volení vo všeobecných voľbách, ktoré sa konajú každé 4 roky. Parlamentný systém je založený na viacerých politických stranách. Posledné parlamentné voľby sa konali v auguste 2012. Od týchto volieb sú v parlamente poslanci za 4 štyri politické strany: strana Saenuri (새누리당; 142 miest v parlamente), Nová politická aliancia pre demokraciu (새정치민주연합; 130 miest), Zjednotená progresívna strana (통합진보당; 5 miest), Strana justície (정의당; 5 miest) a dvaja nezávislí poslanci.
Prvá ústava Kórejskej republiky bola schválená 17. júla 1948. Odvtedy prešla 5 veľkými zmenami (v rokoch 1960, 1961, 1972, 1980 a 1987). So zmenou ústavy nastala aj zmena vo vládnutí a tieto hraničné roky sú zároveň roky nasledujúcich „republík“ – momentálne je to tzv. 6. republika (od roku 1988 dodnes).
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Krajina označovaná ako jeden z „Ázijských tigrov“ prešla za posledných 50 rokov obrovskými celospoločenskými zmenami, týkalo sa to aj hospodárstva. Prakticky až do 60-tych rokov 20. storočia Kórea bola tradičnou poľnohospodárskou krajinou, kde až takmer 60% ekonomicky činného obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve (dnes je to 6,4%).
Navyše charakter hospodárstva bol zdedený ešte z feudalizmu a čias kolonializmu (do roku 1945), navyše úplne zničené počas Kórejskej vojny (1950 – 1953).
Od nástupu generála Pak Čong-hi (박정희) k moci sa situácia začína postupne meniť. Na základe urovnania vzťahov s Japonskom v roku 1965 dáva Japonsko Kórejskej republike odškodnenie vo výške 300 miliónov USD. Navyše si vláda berie od USA dlhodobú pôžičku vo výške 200 miliónov USD. Investície do modernizácie priemyslu a strategické partnerstvá vlády so súkromným sektorom t. j. podpora tzv. Čebolov (ako sú Hyundai (현대), Samsung (삼성), Daewoo (대우), Goldstar – LGatď.) dali ekonomike prudký impetus.
Tak sa mohol HDP vo výške asi 2 miliárd USD zo začiatku 60-tych rokov (porovnateľný s najchudobnejšími krajinami Ázie a Afriky) zvýšiť na súčasných okolo 960 miliárd USD. HDP na hlavu (per capita) sa zvýšilo z asi 100 USD na súčasných 20 tisíc USD čo je momentálne asi 13-krát viac ako na Severe a zároveň porovnateľné s niektorými európskymi krajinami. Dnes na základe nominálneho HDP je juhokórejská ekonomika 10. najsilnejšou na svete.
V roku 1997 prekonala aj Kórejská republika Ázijskú ekonomickú krízu.
Comments