Kuvajtský štát
📷📷
Kuvajt, dlhý tvar Kuvajtský štát, je štát na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii. Rozkladá sa na severozápadnom brehu Perzského zálivu a susedí so Saudskou Arábiou na juhu a na severe s Irakom.
Hlavné mesto je Kuvajt.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Územie dnešného Kuvajtu bolo ľuďmi osídlené už tisíce rokov pred Kr. V 18. storočí začali prichádzať osadníci z Arabského polostrova a vlády sa ujala jedna z prišlých rodín – Sabáhovia. Hospodárstvo tej doby bolo založené na love perál a obchode s ďalekými krajinami.
Koncom 19. storočia začali Sabáhovia nadväzovať úzke vzťahy s Veľkou Britániou, od čoho si sľubovali presadenie nezávislosti od Osmanskej ríše. Roku 1899 podpísal Mubarak Al-Sabáhzmluvu s Britániou, Kuvajt sa stal britským protektorátom s tým, že Briti sa postarajú o obranu a zahraničné veci, zatiaľ čo prenechajú Sabáhom vládu nad vnútornými záležitosťami. Ropa objavená v roku 1930, vo veľkom vyvážená od roku 1945, znamenala úplnú zmenu spoločnosti. Po vyhlásení nezávislosti Kuvajtu roku 1961 vyhlásili iracký predstavitelia Kuvajt neoddeliteľnou súčasťou Iraku, pod tlakom ostatných arabských štátov a Veľkej Británie sa však svojich nárokov vzdali. V tom istom roku sa uskutočnili prvé voľby. Moc síce zostala pevne v rukách Sabáhov, ľud však získal vo vláde tiež svoju úlohu. Počas 60. a 70.rokov sa stal Kuvajt vedúcim, ale nie radikálnym, hlasom podporujúcim arabský nacionalizmus a právo Palestínčanov na svoju krajinu.
V Iracko-iránskej vojne 1980 až 1988 podporoval Kuvajt Irak, ale po skončení vojny sa vzájomné vzťahy oboch krajín zhoršili. Irak žiadal vymazanie svojho dlhu, ktorý mal u Kuvajtu za pomoc poskytnutú počas Iracko-iránskej vojny a obvinil Kuvajt, že presahuje kvótu OPEC a kradne tak ropu zo zásob ležiacich pod oboma krajinami. Roku 1990 došlo k obsadeniu Kuvajtu irackými jednotkami. Koaličná ofenzíva vedená zo Saudskej Arábie nasledujúceho roka vytlačila Iračanov von z krajiny, prevažná väčšina priemyslu, infraštruktúry a budov však bola zničená a zbierky múzeí, knižníc a laboratórií boli odvezené do Iraku. Od tej doby bola krajina znovu vybudovaná a je pod ochranou USA.
Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšinu krajiny pokrýva plochá púštna krajina, mierne sa zvažujúca k severovýchodu. Stále vodné toky neexistujú, na ostrovoch pri severovýchodnom pobreží sa rozprestierajú soľné močiare. Ostrovy predstavujú významné útočisko ťažného vtáctva; ťažké škody na životnom prostredí však napáchalo zapálenie 749 ropných vrtov ustupujúcou irackou armádou v januári 1991. Podnebie je suché, ročné zrážky dosahujú sotva 75 až 150 mm, z čoho väčšina spadne v zime a na jar. Priemerné denné teploty sa pohybujú od 13 °C v januári po 35 °C v júli (popoludňajšie maximá v lete vystupujú na 45 °C). Nedostatok sladkej vody znemožňuje rozvoj poľnohospodárstva. Dodávku vody menším dielom zabezpečujú obmedzené podzemné zdroje (čiastočne brakická), hlavným spôsobom jej získavania je však odsoľovanie morskej vody alebo dovoz. Nie náhodou sú vodárenské veže dominantou kuvajtskej metropoly.