Luxembursko

Luxemburské veľkovojvodstvo

📷📷

Luxembursko, dlhý tvar Luxemburské veľkovojvodstvo (lux. Groussherzogtum Lëtzebuerg, nem. Großherzogtum Luxemburg, franc. Grand-Duché de Luxembourg), je štát nachádzajúci sa v západnej časti Európy. Susedí s Francúzskom na juhu, s Nemeckom na východe a s Belgickom na severe a západe.

Luxembursko je konštitučná monarchia, hlavou štátu je veľkovojvoda Henrich I. Luxemburský. Severnú časť krajiny tvorí pohorie Ardeny s najvyšším vrchom krajiny Kneiff (560 m n. m.). Na juhu je úrodná dolina rieky Mosely a jej prítokov. Južné dve tretiny krajiny sa nazývajú Bon Pays. Hlavným mestom krajiny je Luxemburg s počtom obyvateľov 107 247 (v roku 2014). Je administratívnym a ekonomickým centrom krajiny. Má rastúci medzinárodný význam ako sídlo Európskeho súdneho dvora a Európskej investičnej banky. Rozloha štátu je 2 586 km². Luxembursko je zakladajúcim členom Beneluxu, NATO, Európskej únie a OECD.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

📷Mapa Luxemburska📷Mapa Belgicka a Luxemburska z roku 1890

Dejiny samostatného Luxemburska sa odvíjajú od vzniku luxemburského hradu. Okolo hradu postupne vznikalo stredoveké mesto, ktoré sa stalo strediskom neveľkého, ale svojou polohou nie nepodstatného panstva. Luxemburské grófstvo vzniklo v roku 963 a na vojvodstvo bolo povýšené roku 1354 Karolom IV. Ten bol zároveň českým kráľom. Na český trón sa Luxemburgovci dostali v roku 1310, kedy sa Ján Luxemburský oženil s Eliškou Přemyslovnou. Po dlhom období nadvlády iných zemí získalo Luxemburské veľkovojvodstvo samostatnosť v 19. storočí.

Politický systém[upraviť | upraviť zdroj]

Luxembursko spočiatku vystupovalo ako neutrálny štát. Po opakovanom obsadení zo strany Nemecka však bolo nútené tento stav zmeniť. Po druhej svetovej vojne stálo Luxemburské veľkovojvodstvo pri zrode Severoatlantickej aliancie, Organizácie spojených národov a Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

Luxembursko je konštitučná monarchia založená na demokracii. Na čele vlády je premiér - aktuálne Xavier Bettel, od roku 2013. Na moci sa zúčastňuje aj „Komora poslancov“, ktorá hlasuje za zákony. Komora poslancov má 60 členov rozdelených do viacerých politických skupín:

„Ľudová kresťansko-sociálna strana“ (CSV),„Demokratická strana“ (DP),„Strana luxemburských socialistických pracujúcich“ (LSAP),„Zelení“ (Les Verts),„Reformistická strana alternatívnej demokracie“ (ADR) a„Ľavica“ (La Gauche).

V roku 2009 vyhrala voľby CSV, ktorá bola pri moci od 1979. Okrem toho sa volí aj „Štátna Rada“.

V súvislosti s návrhom zákona o eutanázii boli redukované kompetencie veľkovojvodu Henricha, pretože odmietol schváliť tento zákon. Od tej chvíle nemôže viac schvaľovať zákony.

Voľby[upraviť | upraviť zdroj]

Luxemburskí občania sú povolávaní hlasovať v troch typoch volieb: (okrem referenda):

voľby do miestnych samospráv, každých 6 rokovvoľby do legislatívnych orgánov, každých 5 rokovvoľby európske, každých 5 rokov

Pre európske voľby platí, že občania EÚ sídliaci najmenej dva roky v Luxembursku si môžu vybrať voliť buď luxemburských európskych poslancov alebo európskych poslancov krajiny, z ktorej pochádzajú. Pre komunálne voľby platí, že hlasovanie je otvorené pre občanov EÚ bývajúcich v ich bydlisku najmenej 5 rokov.

Všetci voliči sú zapísaní do volebného zoznamu, hlasovanie je obligatórne a tajné. V prípade absencie občana vo volení je uzákonená pokuta od 100 do 250 €, v prípade recidívy sa zvyšuje na 500 až 1000 €.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

sieť autociest je hustá, väčšinou osvetlená a úplne zadarmo (!)Metro má prechádzať pod hlavným mestom.železničná sieť je rozvinutá a napojená na Belgicko, Francúzsko a Nemecko. Je využívaná spoločnosťou „Société nationale des chemins de fer luxembourgeois“. Luxembourg obsluhuje aj TGV, ktoré spája Luxemburg, Paríž, Thionville a Metz za 2 hod. a 6 min. od 10. júna 2007.medzinárodné letisko „Luxembourg-Findel“riečny obchodný prístav v Mertert na rieke Moselle.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

46 % HDP krajiny závisí od finančníctva. Okrem privátnych bánk už 15 rokov je Luxembursko najdôležitejším sídlom trhu s finančnými investičnými fondmi. Výnimočná sila vo finančníctve Luxemburska spôsobila, že v máji 2011 existovalo 144 bánk s viac ako 26 000 pobočkami. Luxembursko je na druhom mieste na svete ako centrum obchodu s investičnými fondmi po USA. Je tiež najväčším centrom súkromného bankovníctva v eurozóne. V Luxembursku sa dodržiava bankové tajomstvo, ktoré je podporené penalizačným kódexom. Luxembursko tiež prijalo súbor opatrení OECD v boji proti daňovým únikom.

V roku 2011 bolo HDP na obyvateľa druhé najvyššie na svete po Katare. Toto číslo je znížené o príjmy, ktoré zarábajú občania susediacich štátov pracujúcich a dochádzajúcich do Luxemburska. Ich počet v konečnom vyjadrení je dosť dôležitý pre štatistiku: v roku 2009 ich bolo viac ako 150 000 (50 % Francúzov, 26 % Belgičanov a 24 % Nemcov.

Ekonomika cez Internet zaznamenala tiež veľký pokrok. V Luxembursku majú sídla Amazon.com, AOL, Apple Inc., iTunes, eBay, PayPal, Skype, atď.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Jazyky[upraviť | upraviť zdroj]

V Luxembursku je luxemburčina (Lëtzebuergesch) uzákoneným národným jazykom od 24. februára 1984. Francúzština, nemčina a luxemburčina sú tri úradné jazyky.

Francúzština je zároveň jazyk legislatívny a súdny. Daňová správa a katastrálne úrady sú prevažne germanofónne z historických dôvodov. Luxembursko prijalo model daňovej správy od Nemecka počas Prvej svetovej vojny. Úradné dokumenty sú všeobecne vyhotovované v nemčine a francúzštine (vyhlásenie o príjmoch, napr.) Určitá oficiálna písomná komunikácia je konaná v štyroch základných jazykoch: francúzština, nemčina, angličtina a portugalčina (napr. značky mier a váh v nukleárnej bezpečnosti, v projektoch európskej ústavy). Materské školy používajú luxemburčinu, výuka čítania a písania v nemčine na základných školách. Francúzština je vyučovaná od 7 rokov veku, je používaná v administratívnom štátnom systéme a justícii spolu s nemčinou. Francúzština zostala jediným jazykom pre tvorbu zákonov.

Okolo 15 % populácie je portugalského pôvodu. Angličtina je používaná v každodennom živote a študuje sa na všetkých lýceách.

Informácie o doprave sú rovnako vo francúzskom jazyku.

Najpoužívanejšie jazyky v krajine sú luxemburčina, nemčina, francúzština.

Sviatky a voľno[upraviť | upraviť zdroj]

Od 19. storočia je národným sviatkom deň výročia narodenia monarchu Luxemburska. Od čias panovania veľkovojvodkyne Charlotty sa tento sviatok slávil 23. januára. Počnúc rokom 1961 z klimatických dôvodov preložila veľkovojvodkyňa tento sviatok na 23. júna každoročne.

Luxembursko je katolícka diecéza a jej najvyšším duchovným je arcibiskup a jezuita Mgr. Jean-Claude Hollerich. Hlavné sviatky v Luxembursku sú „Oktav“ na počesť Panny Márie, tancujúca procesia z Echternachu na počesť sv. Willibrorda a púť do Notre-Dame de Fatima.