Man (UK) ostrov Veľkej Británie (GB)

Ostrov Man

📷📷

Ostrov Man (angl. Isle of Man, man. Ellan Vannin), staršie Ostrov Man, korunná dependencia (angl. Isle of Man, Dependency of the Crown) je samosprávna britská korunná dependencia ležiaca na rovnomennom ostrove v Írskom mori medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom. Formálne nie je súčasťou Spojeného kráľovstva.

Hlavou štátu je britská kráľovná Alžbeta II., ktorá je nositeľkou titulu Lord of Mann. Lord of Mann je reprezentovaný viceguvernérom, jedine zahraničné vzťahy a obranná politika sú plne v právomoci britskej vlády.

Osídlenie ostrova sa datuje už spred roku 6500 pred Kr. Ako jeden zo šiestich keltských národov bol pod kultúrnym vplyvom Gaelov už od 5. storočia. Postupne sa vytvárala mančina, patriaca do goidelskej podskupiny keltských jazykov. V roku 627 Edwin of Northumbria dobyl ostrov spolu s väčšinou Mercie. V 9. storočí sa to začali usádzať Normani. V roku 1266 sa ostrov stal súčasťou Škótska. Po období striedania sa vlády škótskych a anglických kráľov, sa ostrov dostal do feudálneho lordstva anglickej koruny v roku 1399. Lordstvo sa opätovne začlenilo pod britskú korunu v roku 1764, ale ostrov sa nikdy nestal súčasťou Veľkej Británie ani jej nasledovníka Spojeného kráľovstva a udržal si svoj status samosprávnej korunnej dependencie.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Stúpajúca hladina mora odrezala ostrov od susedných ostrovov okolo roku 8000 pred Kr. Nálezy naznačujú, že osídľovanie ostrova prebiehalo po mori niekedy pred rokom 6500 pred Kr.[3] Prví obyvatelia žili v malých chatrčiach, živili sa lovom a rybolovom. Používali malé nástroje vyrobené z pazúrikov alebo kostí, pár ich bolo nájdených blízko pobrežia ostrova.

📷Kráľovstvo Mannu a Ostrovov okolo roku 1100. Sodor a Mann červenou farbou.

Neolit znamenal začatie poľnohospodárstva, lepšie kamenné nástroje a začiatky hrnčiarstva V tomto období sa začali na ostrove objavovať megalitické monumenty.

Počas doby bronzovej boli veľké spoločné hrobky staviteľov megalitov nahradené malými mohylami. Mohyly doby bronzovej zanechali dlhotrvajúce stopy v krajine.[4]

Doba železná znamenala začiatok keltského kultúrneho vplyvu. Veľké pevnosti sa objavili na vrcholoch kopcov a menšie zase pozdĺž pobrežných útesov. Okolo 5. storočia n.l., kultúrne vplyvy z Írska a migrácia začali proces gaelizácie a vznik mančiny, ktorá zostala v úzkom spojení s írčinou a škótskou gaelčinou.[5]

Vikinské osídlenie ostrova sa datuje na koniec 8. storočia. Vikingovia založili Tynwald a zaviedli územné delenie, ktoré dodnes existuje.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov Man sa nachádza v strede severnej časti Írskeho mora,približne rovnako vzdialený od ostrovov Veľká Británia a Írsko. Najbližšia zem je južné Škótsko. Samotný ostrov je 52 km dlhý a 22 km široký (v najširšom mieste). Rozloha ostrova je 572 km².[1] Okrem samotného ostrova Man zahŕňa politicky aj niekoľko malých ostrovov v blízkosti: sezónne obývaný Calf of Man, St Patrick's Isle a St Michael's Isle. Pričom posledné dva menované sú spojené s ostrovom Man stálymi cestami/hrádzami.

Vrchy severu a juhu sú oddelené údolím v strednej časti ostrova. Krajný sever je výnimočne rovinatý. Jediný vrch na ostrove je vyšší ako 600 m – Snaefell s nadmorskou výškou 620 m n. m. Podľa starých povrávok je možno z vrcholu uvidieť šesť kráľovstiev: Mann, Škótsko, Anglicko, Írsko, Wales a kráľovstvo nebeské.[6][7][8]