Moldavská republika
📷📷
Moldavsko (po moldavsky: Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (po moldavsky: Republica Moldova), je štát vo východnej Európe, ktorý na západe na 450 km hraničí s Rumunskom, na ostatné svetové strany v dĺžke 939 km s Ukrajinou.
Povrch[upraviť | upraviť zdroj]
Povrch Moldavska tvorí mierne vyvýšená a zvlnená rovina, najvyšší bod je Dealul Bălăneşti (430 m) v centrálnej časti krajiny (Moldavská pahorkatina, Kodry). Na severe a juhu Moldavska sa rozprestierajú najzápadnejšie výbežky eurázijskej stepi. Typickými prvkami reliéfu sú početné úžľabiny a doliny – výsledok eróznej činnosti vody.
Pozoruhodnosťou reliéfu sú vyvýšeniny nazývané tovtre (toltre), ktoré sa nad okolím dvíhajú do výšky cca 100 m, ale nevznikli tektonickou činnosťou. Ide o rify, podmorské útesy, vytvorené živočíchmi, ktoré žili v tunajších moriach pred 20 miliónmi rokov. Oblasť tovtrov leží na ukrajinsko-moldavskom pomedzí, na hornom Prute (cca 200 km od Kišiňova). Sú popretkávané dolinkami a kaňonmi prítokov horného Prutu (k najkrajším patrí napr. prielom rieky Zbručna Ukrajine).
Zvláštnosťou reliéfu je aj oblasť Sto pahorkov[1] medzi Prutom a Dnestrom (asi 200 km od Kišiňova). Je tu asi 3500 pahorkov, ktorých výška dosahuje od 1,5 do cca 30 m.
Až 75 % krajiny pokrýva černozem; lesy sú v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej činnosti vyklčované (tvoria iba 6 % plochy).
Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Dubové, hrabové a iné listnaté lesy rastú v severnej a strednej časti Moldavska. Na suchom juhu bola pôvodne trávnatá step, ale dnes väčšina územia slúži poľnohospodárstvu. Pozdĺž riek sú bohaté pastviny.
Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Krajina nie je bohatá na vodné zdroje – ani povrchové, ani podzemné. Dve významné východoeurópske rieky – Dnester a Prut – tvoria jej západnú a východnú hranicu. Moldavsko má prístup aj k Dunaju – umožňuje ho asi 0,5 km úsek brehu na sútoku Pruta a Dunaja, pri dedine Giurgiuleşti. V priľahlých oblastiach je niekoľko jazier a rozsiahle močaristé územia.
Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]
Moldavsko má miernu kontinentálnu klímu s teplým letom a pomerne chladnou zimou, keď teploty klesajú pod bod mrazu. Prší najmä v teplejších mesiacoch, dažďové prívaly prichádzajú v lete. Priemerná teplota v Kišiňove v januári -5 °C, v júli 23 °C.
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Poľnohospodárstvo má v Moldavsku dobré podmienky. Bohatstvom je úrodná černozem. Moldavsko nemá nerastné zdroje, 77 % územia sa využíva na poľnohospodárske účely. Mierne zvlnená pahorkatina, mierne podnebie s teplým letom a nemierne, ale nie zas prehnané letné dažde nahrávajú hlavne pestovaniu hrozna, pšenice, kukurice, slnečnice, tabaku a ovocných stromov. Vinohradníctvo tu má oddávna výsadné postavenie a spracovanie hrozna na rôzne druhy vín, sektu (šumivého vína) a z vína koňaku bolo donedávna najdôležitejším odvetvím potravinárskeho priemyslu.
Aj vďaka pestovaniu tabaku a rastlín na výrobu éterických olejov a šumivých vín, ovocných a zeleninových konzerv poľnohospodárstvo zabezpečuje vyše polovicu hrubého domáceho produktu a zamestnáva 46 % ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Okrem vinárskych závodov sú po celom Moldavsku roztrúsené konzervárne, cukrovary, tabakové závody, lisovne rastlinných olejov. Strojársky priemysel, ktorý sa nachádza najmä na ľavom brehu Dnestra, vyrába vinohradnícke traktory a chladiarenské aj iné zariadenia pre potravinárske závody. Keďže v Moldavsku je veľa vína a konzervuje sa ovocie, potrebné sú i sklárne. Toto predstavuje dobrý príklad vzájomného previazania poľnohospodárskej výroby, potravinárskeho priemyslu a ostatných priemyselných odvetví, čo sa odborne nazýva poľnohospodársko-priemyselný komplex. Chová sa dobytok na mäso aj mlieko a ošípané.
Ekonomika Moldavska[upraviť | upraviť zdroj]
Moldavsko sa v súčasnosti stretáva s veľkými ekonomickými problémami a patrí medzi ekonomicky najzaostalejšie štáty Európy. Hrubý domáci produkt je tu najnižší z európskych štátov. Platí sa tu moldavským leu, za jeho stabilitu je zodpovedná Národná banka Moldavska. Napriek tomu sa v poslednej dobe pokúša o rozvoj drobného podnikania. Krajina je závislá na dovoze energie a surovín z Ruska. Moldavsko má dobré predpoklady pre rozvoj poľnohospodárstva, ktoré je hlavnou oporou ekonomiky.
Nezamestnanosť dosahuje podľa neoficiálnych odhadov 25 %. Dnes je však ekonomika veľmi zraniteľná, hlavne na kolísaní cien energií, neúrody a nezáujme zahraničných investorov. Priemerná mzda v Moldavsku v roku 2007 dosahovala len 100 USD.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Moldavska
Obdobia dejín Moldavska:
Začiatky osídľovania MoldavskaPrví moldavskí panovníciMoldavsko ako súčasť Osmanskej ríše (16. storočie – 1791)Moldavsko ako súčasť Ruského impéria (1791 – 1918)Moldavsko ako súčasť Sovietskeho zväzu (1918 – 1940)Moldavská sovietska socialistická republika (1940 – 1991)Moldavská republika (1991 -)
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšinu obyvateľstva tvoria Moldavci, nasledujú Ukrajinci, Rusi a menšiny Gagauzov, Židov a Bulharov. Najviac obyvateľov sa hlási k pravoslávnej cirkvi, žije tu malá skupina vyznávačov judaizmu a tiež malá skupina baptistov.
Úradný jazyk[upraviť | upraviť zdroj]
V súlade s ústavou je štátnym jazykom moldavčina (v oficiálnych dokumentoch je často nazývaná národným jazykom), takmer identická s rumunčinou (okolo názvu jazyka sa občas odohrávajú politické spory; súčasná opozícia zásadne odmieta nazývať jazyk rumunčinou). V zemi je prakticky rovnoprávne uznávaná ruština - nemá však štatút druhého oficiálneho jazyka. V autonómnej oblasti Gagauzsko sa používa tiež gagaučina (dialekt turečtiny). V určitých oblastiach zeme potom, podľa národnostných menšín, ktoré ich obývajú, je vo väčšej miere používaná ukrajinčina a bulharčina.
Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa posledného oficiálneho sčítania obyvateľstva z roku 2004 v Moldavsku[2] a Podnesterskej republike je zloženie obyvateľstva nasledovné:
UmiestnenieNárodnosťMoldavské sčítanie%Podnesterské sčítanie%Celkový počet%1Moldavci2 564 84975,8177 15631,92 742 00569,62Ukrajinci282 4068,3159 94028,8442 34611,23Rusi201 2185,9168 27030,3369 4889,44Gagauzi147 5004,411 1072158 60745Rumuni73 2762,2 – – 73 2761,96Bulhari65 6621,911 107276 7691,97Ostatní48 4211,427 767576 1881,98Spolu3 383 332100555 3471003 938 679100
Vierovyznanie[upraviť | upraviť zdroj]
UmiestnenieNáboženstvo%1Pravoslávie93,32Baptisti13Adventisti0,44Letničiari0,35Staroverci0,156Ateisti1,47Bez vyznania2,2
Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
Moldavsko je európskou krajinou s komplexnou a bohatou históriou, s etnickými tradíciami a ľudovými zvykmi, ktoré sú vo veľkej miere ovplyvnené rumunskou kultúrou. Táto neobyčajná krajina sa formuje na základoch rodinnej štruktúry a sociálnych skupín. Moldavsky folklór je pestrý, ktorý sa formoval na základe vplyvu európskych civilizácií. Ich kultúra a tradície vyjadruje potrebu komunikácie medzi človekom a prírodou, medzi človekom a človekom, a medzi rôznymi skupinami ľudí. Štátne sviatky:
1. január; 7. - 8. január (moldavské Vianoce);8. marec;1., 8., a 9. máj;27. august (Deň nezávislosti); 31. august;13. - 14. október.
Súčasné politické pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavou štátu je prezident, ktorého volí parlament (jednokomorový, 101 kresiel). Na základe volieb v apríli 2009 získala nadpolovičnú väčšinu Komunistická strana so 60 mandátmi. Do opozície sa vtedy dostali Moldavskí demokrati s 15 mandátmi a Aliancia Naše Moldavsko s 11 mandátmi. Medzinárodní pozorovatelia konštatovali, že voľby boli slobodné, ale poukázali na problémy s možnosťou moldavských voličov voliť v zahraničí ako aj s nestrannosťou verejnoprávnych médií. Nové voľby sa kvôli protestom opozície opakovali začiatkom júla 2009. Po nich bola Komunistická strana nútená odísť do opozície a vznikla koalícia moldavských proeurópskych opozičných strán, ktoré získali 53 kresiel.[3] 10. septembra 2009 podal prezident Vladimir Voronin demisiu.[4] Ďalšie voľby boli 28. novembra 2010 a v týchto voľbách získala Aliancia pre európsku integráciu (rum. Alianţa pentru Integrare Europeană) 59 poslaneckých mandátov.[5] Od 16. 3. 2012 bol prezidentom Nicolae Timofti. Ministerským predsedom bol od 25. 9. 2009 Vlad Filat.
Krajina je členom regionálneho zoskupenia štátov SNŠ.
Okrem vzťahov s Ruskom hrajú naďalej kľúčovú úlohu vzťahy s Rumunskom. Po vstupe Rumunska do Európskej únie a zavedení víz pre moldavských občanov údajne státisíce Moldavcov požiadalo o rumunské občianstvo. Podmienkou je doložiť, že aspoň jeden zo starých rodičov bol v roku 1940 rumunským občanom.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
12 300 km dlhá cestná sieť je zväčša vyasfaltovaná. Moldavské vnútrozemie má vďaka Dnestru prístup k Čiernemu moru a cez Prut k Dunaju. Najdôležitejšími vnútrozemskými prístavmi sú Tighina Ribnica na Dnestri a Ungheni na Prute. Medzinárodným letiskom je Kišiňov, ktorý má aj priame železničné spojenie so zahraničím.
Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavným strediskom slabo rozvinutého cestovného ruchu je hlavné mesto. Pozoruhodné sú aj pevnosti rozmiestnené po celej krajine, predovšetkým kruhové opevnenia Soroca na Dnestri. Najvýhodnejším obdobím na návštevu krajiny je vinobranie v októbri, keď sa konajú mnohé slávnosti vína.
Zámok Purcari je jedným z najcennejších a populárnych oblastí východnej Európy. Poloha zámku pri Čiernom mori a rieky Dnester vytvára ideálne podmienky pre výrobu kvalitného vína. Vinice, o celkovej rozlohe 250 ha, ktoré sa nachádzajú v jedinečnej mikro zóne, ťažia z optimálnych poveternostných podmienok, a podobnej teórie preslávenej v oblasti Bordeaux. Každý rok tisíce turistov navštívia Château Purcari a objavujú historické pivnice postavené v roku 1827, ktoré sú stále známe kolekciou archívnych vín Purcari s najstaršími fľaškami z roku 1948, alebo sa oddávajú krásnemu prostrediu zámku.