Nepál

Nepálska federatívna demokratická republika

📷📷

Nepál, dlhý tvar Nepálska federatívna demokratická republika, je štát v južnej Ázii. Na severe má spoločnú hranicu s Čínou (1 236 km) a na juhu s Indiou (1 690 km).Nepál leží vo vysokých horách Himalájí, ktoré tvoria zároveň aj jeho severnú hranicu. Strednú časť krajiny rozčleňujú vysoké pásma pohorí a úrodné nepálske údolia. Juh Nepálu obsadili nížiny, močiare, trávnaté savany a tropické džungle. Má veľké zásoby nerastných surovín – medi, grafitu a turmalína. Hlavná činnosť obyvateľstva je poľnohospodárstvo. Pestujú ryžu, pšenicu, kukuricu, jutu a ovocie. Chovajú ovce, kozy, byvoly, hovädzí dobytok a jaky. Pomerne značný príjem majú z cestovného ruchu. Od roku 1923 získala krajina nezávislosť, dovtedy bola pod britským dohľadom.

Reliéf[upraviť | upraviť zdroj]

📷Mapa Nepálu

Krajinou sa tiahnu Himaláje. Veľké Himaláje tvoria severnú hranicu štátu. V ich hradbe 6 000 – 7 000 m n. m. vysokých štítov leží aj najvyšší vrch krajiny Mount Everest (Sagarmatha, 8 848 m n. m.). Smerom na juh rozčleňujú 4 000, potom 1 500 m vysoké pásma pohorí úrodné nepálske údolia a panvy. Na juhu sú nížiny zvané teraie (Tarái), ktoré pokrývajú močiarmi a vysokotrávnatými savanami spestrené tropické džungle.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Krátky čas patrila krajina pod anglickú správu. Úplnú nezávislosť získala v roku 1923. Dňa 28. mája 2008 Ústavná rada odhlasovala zrušenie 240-ročnej monarchie a vyhlásila sekulárnu republiku. Dňa 19. júla 2008 sa v krajine uskutočnili historicky prvé prezidentské voľby.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Typické monzúnové klimatické podmienky s dvoma základnými ročnými obdobiami. Sucho prevláda od októbra do mája a monzúny od júla do septembra. Teploty v hlavnom meste Káthmandu v letných mesiacoch bežne dosahujú 30 °C a zriedkavo klesnú pod 10 °C. Sneh je v doline Kátmandú veľmi zriedkavý. Nepál leží o 1 500 km južnejšie ako Alpy a z tohto dôvodu sa snehová pokrývka nachádza v oveľa vyšších výškach než je to bežné v Európe.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Nepál je jednou z najchudobnejších a najmenej rozvinutých krajín sveta; až polovica obyvateľstva žije pod hranicou chudoby. Prerozdelenie bohatstva medzi obyvateľstvo je v súlade s prerozdeľovaním v mnohých rozvinutých a rozvojových krajinách : najbohatších 10 % domácností kontroluje 39,1 % národného bohatstva a najchudobnejších 10 % vlastní iba 2,6 %.

Nepálsky trh práce s 10 mil. pracovníkmi trpí vážnym nedostatkom vzdelanej kvalifikovanej pracovnej sily. Poľnohospodárstvo zamestnáva 81 % pracovnej sily, služby 16 % a manofaktúry / remeslá 3 %. Poľnohospodárstvo dorába – hlavne v oblasti Terrai hraničiacej s Indiou – ryžu, kukuricu, obilie, cukrovú trstinu, koreninovú zeleninu, mlieko a mäso vodných byvolov. Priemysel spracováva hlavne poľnohospodárske výrobky, vrátane juty, cukrovej trstiny, tabaku a zrna. Pestrá krajina a stará, exotická kultúra Nepálu predstavuje významný turistický potenciál, ale rast tohto odvetvia hospodárstva bol spomalený poslednými politickými udalosťami. Miera nezamestnanostidosahuje polovicu obyvateľstva v produktívnom veku. Takže veľa Nepálcov hľadá prácu v Indii, krajinách Perzského zálivu a Malajzie, ktoré sú novými zdrojmi práce. Chudoba je akútna. Nepál dostáva US$50 mil ročne cez Gurkavojakov slúžiacich v Indickej armáde a Britskej armáde a sú vysoko oceňovaní za svoje majstrovstvo a chrabrosť. Celková úhrada zo zahraničia dosahuje 1 mld dolárov, vrátane peňazí z Arábie a Malajzie, ktoré spolu zamestnávajú 200 tisíc Nepálcov.

Nepálsky HDP bol v roku 2005 odhadovaný na niečo vyše 37 mld. USD (podľa Parity kúpnej sily), čo ho zaraďuje na 83. miesto na svete. Príjem na obyvateľa predstavoval okolo 1 402 dolárov, a tak sa zaradil na 163 miesto. Nepálsky vývoz predstavujú hlavne koberce, odevy, kožený tovar, jutové výrobky a zrno celkovo za 568 mil. USD. Dovážajú sa hlavne zlato, stroje a zariadenia, petrolejové výrobky a hnojivá celkovo za 1 419 mld. USD India (48,8 %), USA (22,3 %), a Nemecko(8,5 %) sú hlavnými obchodnými partnermi. Nepál dováža hlavne z Indie (43 %), Spojených arabských emirátov (10 %), Číny (10 %), Saudskej Arábie (4,4 %), a Singapuru (4 %).