Severné Írsko (ang. Northern Ireland, ír. Tuaisceart Éireann, ul.šk. Norlin Airlann) je krajina Spojeného kráľovstva (klasifikovaná ako konštituentná krajina Spojeného kráľovstva alebo ako provincia Spojeného kráľovstva). Rozkladá sa na severovýchode írskeho ostrova, zaberá väčšinu historickej provincie Ulster. Historicky bol najpriemyselnejšou časťou Írska, v časoch severoírskeho konfliktu ekonomika stagnovala. Po obnovení mieru v roku 1998 zažilo ekonomický rozmach
Má rozlohu 13 843 km² a 1 847 457 obyvateľov (2015). Žijú tu tak asi tri percentá obyvateľov Spojeného kráľovstva a približne 30 percent obyvateľov ostrova Írsko. Hlavné a najväčšie mesto je Belfast, v ktorého aglomerácii žije asi 600-tisíc ľudí.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Takisto ako Írsko bola aj táto časť už od staroveku osídlená Keltmi. Tí sa v 5. storočí začali sťahovať do severných oblastí Británie, kde založili svoje kráľovstvo a následne ovládli celé dnešné územie Škótska a ďalšie oblasti. V období od 9. do 11. storočia Írsko pustošili vikingské nájazdy. Vikingovia ale na rozdiel od Angličanov nejako významne ostrov neosídlili.
Od 12. storočia bola oblasť na severovýchode ostrova pod vplyvom Anglicka. Sem tiež od 16. storočia smerovala silná imigrácia anglických a hlavne škótskych presbyteriánov. Títo takzvaní ulsterskí Škóti neskôr tvorili významný podiel kolonistov do Severnej Ameriky.
Severné Írsko vzniklo v roku 1921, keď došlo k rozdeleniu Írska a vzniku Írskeho slobodného štátu. Väčšinu obyvateľov Severného Írska tvorili unionisti (lojalisti) – väčšinu z nich tvoria protestanti a potomkovia kolonistov z Veľkej Británie. Menšia časť obyvateľov, zväčša katolíci, si želala jednotné a nezávislé Írsko (republikáni). Z rozporov medzi týmito dvomi komunitami vyplynulo napätie, ktoré v 60. rokoch vyústilo do konfliktu (Troubles). Ten si vyžiadal až tritisíc obetí a podarilo sa ho ukončiť až v roku 1998.