📷📷
Írsko (ír. Éire/Poblacht na hÉireann, angl. Ireland/Republic of Ireland) je štát v západnej Európe, zaberajúci približne päť šestín povrchu ostrova Írsko. Zostávajúca šestina, označovaná ako Severné Írsko, je súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Hlavným mestom Írska je Dublin vo východnej časti krajiny, v ktorom žije viac ako 553-tisíc obyvateľov. (údaje z roku 2016).[1] V aglomerácii Dublinu (Greater Dublin) žije dokonca až 1 904 806 obyvateľov (2016), čo predstavuje takmer štvrtinu všetkých obyvateľov Írska.[2]
Írsko je unitárny štát, parlamentná republika s prezidentom ako hlavou štátu. Írsko vyhlásilo nezávislosť už v roku 1919, táto Írska republika bola uznaná Spojeným kráľovstvom po podpísaní anglicko-írskej zmluvy (1922). Írsko tak získalo nezávislosť, vystupovalo pod názvom Írsky slobodný štát do roku 1937.
Povrch a charakter územia[upraviť | upraviť zdroj]
Írsko je nížinatá krajina. Hory sa zdvíhajú iba na východe a juhozápade. Najvyšší vrchol vrchu sa volá Carrauntoohil, ktorý je vysoký 1 041 m. Na západnom pobreží sú skalnaté útesy omnoho väčšie a členitejšie, ako na východnom pobreží. Podnebie je v Írsku stále a teploty sú pomerne vyrovnané na celom území, lebo klíma ostrova je ovplyvňovaná teplým Golfským prúdom a prevládajúcimi juhozápadnými vetrami prichádzajúcimi od Atlantického oceánu. Najchladnejšími mesiacmi sú január a február, kedy sa priemerné teploty pohybujú v rozmedzí 4 až 7 °C, medzi najteplejšie mesiace sa radia júl a august, kedy priemerné teploty dosahujú 14 až 16 °C. Najslnečnejšími mesiacmi sú máj a jún, kedy dĺžka slnečného svitu dosahuje 5 až 7 hodín denne. V nízko položených oblastiach je priemerný ročný úhrn zrážok 800 až 1 200 mm, zatiaľ čo v horách môže presahovať 2 000 mm.
Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Na väčšine území Írska ležia lúky a vresoviská. 15 % územia pokrývajú rašeliniská a 5 % rozlohy zaberajú pôvodné listnaté lesy. V krajine prekvapivo rastú vavríny, myrty a plániky, ktoré rastú predovšetkým v Stredomorí. Írská fauna už nie je tak bohatá, ako bývala pred príchodom ľudí. S ich príchodom vymizli tunajšie populácie bobrov, divých mačiek, medveďov a vlkov. Dnes tu žijú hlavne drobní hlodavci, vtáci a ovce. Vôbec tu nežijú hady.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
V 3. storočí pred Kr. sa v Írsku usadili Kelti, ktorí v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a 10. storočí tu zakladali svoje osady Vikingovia. Koncom 12. storočia začali ostrov dobývať Angličania, celkom ho však ovládli až za Cromwella v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. V polovici 19. storočia bol v Írsku tzv. „zemiakový hladomor“. Štatistiky hovoria, že zomrelo vyše 1 000 000 ľudí.
Z írska pochádzal aj slávny spisovateľ Jonathan Swift, autor príbehov o Guliverovi.
Po vstupe do EÚ sa ekonomika Írska výrazne posilnila. K úspešne sa rozvíjajúcim odvetviam patrí napríklad počítačovýpriemysel.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšinu obyvateľov tvoria domorodí Íri. Len asi 0,5 % tvorí írska menšina s vlastným jazykom Irish travellers. Vplyvom veľkej imigrácie – hlavne z Poľska (10. tis. imigrantov mesačne), Litvy, Lotyšska a Estónska – sa situácia rýchlo mení. Existuje aj početná 100 tis. americká komunita. Celkovo sa odhaduje, že počet obyvateľov cudzích krajín žijúcich v Írskej republike je 400 tis., čo je 10 % obyvateľov.
Podľa posledného sčítania z roku 2006 sa Írska republika radí na prvé miesto v rebríčku ročného prírastku obyvateľstva krajín EÚ. Každým rokom rastie populácia o 2 % (vplyvom veľkého počtu imigrantov – 46 tis. ročne a aj veľkou pôrodnosťou – 33 tis. ročne).
V mestách žije 60 % populácie, z toho 50 % v grófstve Dublin.
Stredná dĺžka života mužov je 75 rokov, žien 80 rokov. Negramotných je 1 % obyvateľstva.
Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
Íri 88,9 %, Briti 2,7 %, Poliaci 2 %, Litovci 0,6 %, prisťahovalci z Afriky (hlavne z Nigérie) 0,8 %, Lotyši 0,3 %, Američania 0,3 %, Číňania 0,3 %, Rumuni 0,2 %, Slováci 0,2 %, Nemci 0,2 %, Pakistanci 0,1 %, Rusi 0,1 %, Česi 0,1 %
Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
Náboženské vyznaniePočet (2011)%Rímokatolíci3 861 33584.16Írska cirkev129 0392.81Ortodoxná cirkev45 2230.99Presbyteriáni24 6000.54Apoštolská cirkev14 0430.31Metodisti6 8420.15Svedkovia jehovovi6 1490.13bez vyznania269 8115.88
Najväčšie mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Dublin – 506 000 obyvateľov (hlavné mesto)Cork – 123 000 obyvateľovGalway – 71 000 obyvateľovLimerick – 52 000 obyvateľovWaterford – 46 000 obyvateľov
Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v článkoch: Írske grófstva a Írske provincie
Írsko je historicky rozdelené na štyri provincie: Connaught na západe, Leinster na východe, Munster na juhu a Ulster (jeho väčšina dnes leží v Severnom Írsku) na severe. Provincie sú ďalej členené na 32 tradičných (26 v Írsku a 6 v Severnom Írsku) grófstiev. V súčasnosti je tradičné grófstvo Dublin rozdelené na Dublin City, Dún Laoghaire-Rathdown, Fingal a South Dublin a grófstvo Tipperary sa ďalej delí na North Tipperary a South Tipperary. Samosprávnymi mestami sú Dublin, Cork, Limerick, Galway a Waterford. Súčasné Írsko tak tvorí 29 grófstiev a 5 samosprávnych miest.
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V súčasnosti je najmenej rozšíreným odvetvím írskeho hospodárstva poľnohospodárstvo. Vytvára asi 5 % HDP. Pre porovnanie: služby 49 % a priemysel 46 %. Írsko má nepríliš významné nerastné bohatstvo. Ťaží sa hlavne olovo a zinok, ďalej meď, rašelina, stavebný materiál, striebro a zemný plyn. Rozvíjajú sa predovšetkým petrochemický a chemický priemysel, elektronický, kovospracujúci, nábytkársky a potravinársky. Vyrábajú sa tu aj dopravné prostriedky a počítače.
Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je tradičný chov oviec pre vlnu.