Čierna Hora
📷📷
Čierna Hora (čiernohor. Crna Gora/Црна Гора, tal. Montenegro [doslova „čierna hora“] a odtiaľ aj po špa. Montenegro, angl. Montenegro, nem. Montenegro a pod.)[chýba zdroj] je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova. Názov Čierna Hora sa prvýkrát objavuje v listine v roku 1435 (catuni Cernagore) a je odvodená od vysokých, ťažko dostupných hôr. Čierna Hora je prímorským štátom ležiacim na pobreží Jadranského mora.
Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. V rokoch 1918 – 1992 bola súčasťou Juhoslávie ako Socialistická republika Čierna Hora (1943 – 1992). Súčasťou Juhoslávie zotrvala aj v rokoch 1992 – 2003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). V rokoch 2003 – 2006bola súčasťou Srbska a Čiernej Hory. V rokoch 1992 – 2006 vystupovala ako Republika Čierna Hora. Čierna Hora je klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina so strednými príjmami a od 28. júna 2006 je 192. členskou krajinou OSN. Je členom organizácií ako Svetová obchodná organizácia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Stredoeurópske združenie voľného obchodu a Únia pre Stredomorie. Čierna Hora je členom Severoatlantickej aliancie a oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Republika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Albánskom a spornou oblasťou Balkánu – Kosovom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd).
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Čierna Hora je hornatá krajina posiata krasovými oblasťami. Hoci je jednou z najmenších krajín Európy (s rozlohou 14 026 km²), reliéf je nesmierne rozmanitý. Najvyšší vrch Čiernej Hory Zla Kolata leží na hraniciach s Albánskom a má nadmorskú výšku 2 534 m n. m.. Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazerea v údolí rieky Zeta a Tara. Skadarské jazero, ktoré je najväčším jazerom Balkánu leží na hraniciach s Albánskom. Zo Skadarského jazera vyteká rieka Bojana, ktorá tvorí časť čiernohorsko-albánskej hranice.
Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Obec (Čierna Hora)Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Čiernej Hore📷Čiernohorské obce
Čierna Hora je rozdelená na 21 obcí (po čiernohorsky opština):
Obec AndrijevicaObec BarObec BeraneObec Bijelo PoljeObec BudvaObec CetinjeObec DanilovgradObec Herceg NoviObec KolašinObec KotorObec MojkovacObec NikšićObec PlavObec PlužineObec PljevljaObec PodgoricaObec RožajeObec ŠavnikObec TivatObec UlcinjObec Žabljak
Demografia[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavný článok: Demografia Čiernej Hory
Etnická štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
📷Etnická mapa Čiernej Hory, jednotlivé obce podľa majoritného etnika.
Podľa výsledkov najnovšieho sčítania (2011) žije v Čiernej Hore 620 029 obyvateľov. V etnickom zložení nastávajú presuny najmä medzi kategóriou Srbi a Čiernohorci, čo súvisí so vznikom Čiernej Hory ako nezávislého štátu a meniacim sa presvedčením obyvateľstva o etnickej príslušnosti. Čiernohorci v druhom sčítaní po sebe tvoria menej ako polovicu obyvateľstva. Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2011)[3]:
KrajinaPočet%Čiernohorci278 86544.98Srbi178 11028.73Bosniaci53 6058.65Albánci30 4394.91Moslimovia20 5373.31Rómovia6 2511.01Chorváti6 0210.97ostatní a nezistené46 2017.44Celkom620 029100
Jazyková štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
📷Jazyková mapa Čiernej Hory v jednotlivých obciach, 2011.
Väčšina obyvateľov hovorí po srbsky. Ale, od roku 2004 sa vykonalo viacero krokov na vytvorenie samostatného jazyka – čiernohorčiny – a podľa Ústavy z roku 2007 je prvým úradným jazykom. Súčasne s ním, srbčina, bosniančina, gegská albánčina a chorvátčina sú používané. Všetky tieto jazyky s výnimkou albánčiny sú vzájomne zrozumiteľné. Podľa sčítania v roku 2011 je poradie jazykov nasledovné[3]:
JazykPočet%Srbčina265 89542.88Čiernohorčina229 25136.97Bosniančina33 0775.33Albánčina32 6715.27Srbochorvátčina12 5592.03Rómčina5 1690.83Bosniacky dialekt3 6620.59Chorvátčina2 7910.45ostatné a nezistené34 9545.65Celkom620 029100
Náboženská štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
📷Náboženská mapa Čiernej Hory v jednotlivých obciach, 2011.
Väčšina obyvateľov sa hlási k pravosláviu, čo je dôsledok vplyvu Byzantskej ríše na Balkáne. Pravoslávni patria do Srbskej pravoslávnej cirkvi. Významný podiel obyvateľstva tvoria sunnitskí moslimovia – 17,7%, žijú na územiach osídlených Albáncami, Bosniakmi a Moslimami. V Čiernej Hore žije aj malá rímskokatolícka komunita, patria k nej katolícki -3,5% Albánci, Chorváti a niektoré ďalšie menšiny -4,6%. Náboženská príslušnosť podľa sčítania v roku 2011[3]:
NáboženstvoPočet%Pravoslávni446 85872.07Islam/Moslimovia118 477 (99,038 Islam, 19 439 Moslimovia)19.11 (15.97 Islam, 3.14 Moslimovia)Katolíci21 2993.44Ateisti7 6671.24ostatní a nezistené25 7284.14Celkom620 029100Poznámka: V sčítaní 2011 boli dve oddelené kolonky pre vyznávačov islamu, jedna s názvom "islam", a druhá "Moslimovia". Stojí za povšimnutie, že počet "moslimov" sa veľmi nelíši od počtu Moslimov podľa národnosti.
Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]
Pobrežie Čiernej Hory sa nachádza v subtropickom podnebnom pásme. Má stredomorskú klímu (mediteránnu) so suchými a horúcimi letami, miernou a daždivou zimou. Podnebie je vlhké, lebo hory zachytávajú vzdušné prúdy z mora, ktoré sa tu dvíhajú a tým ochladzujú. V horách čiernohorského vnútrozemia panuje horská klíma.
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Na teplom jadranskom pobreží je rozvinutá vždyzelená stredomorská vegetácia, zatiaľ čo vo vysokých vrchoch sa rozvinula vysokohorská, alpínska vegetácia. Horná hranica vždyzelenej vegetácie leží v nadmorskej výške 300 až 400 m n. m. Najviac rozšírený je porast typu macchie, zastúpený vždyzelenými krami a zakrpatenými stromami. Vo výške 300 až 400 m n. m. prechádza vždyzelená vegetácia do pásma krov a riedkych lesov. V minulosti tu rástlo omnoho viac stromov, dnes je v na jadranskom pobreží veľa vrchov holých, drevo bolo použité na výstavbu lodí.
Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]
Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa cestovný ruch začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi obľúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie práve z cestovného ruchu.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavný článok: Dejiny Čiernej Hory
Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.
Po referende v roku 1992 vznikla Juhoslovanská zväzová republika. V ňom sa rozhodlo pre udržanie únie so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Čiernej Hore žije veľa Srbov. 4. februára 2003 sa krajina Juhoslovanská zväzová republika transformovala na Srbsko a Čiernu Horu. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum. Zúčastnilo sa na ňom 86,3% voličov, z ktorých 55,4 % vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil nezávislosť 3. júna2006.